Počet ľudí, ktorých štát stíha za daňové trestné činy, sa na Slovensku výrazne prepadol. V praxi to znamená menej vyšetrovaní, menej obžalôb a slabšiu trestnoprávnu reakciu na porušovanie daňových povinností.
Podľa údajov generálnej prokuratúry bolo v roku 2025 stíhaných 635 osôb, zatiaľ čo rok predtým ich bolo 1496. Pokles o viac ako polovicu sa prejavil aj pri obžalobách – z 901 prípadov v roku 2024 na 348 v roku 2025.
Za týmito číslami však nie je len zmena správania daňovníkov. Kľúčový vplyv má legislatíva.
Zmena pravidiel, ktorá posunula hranicu trestnosti
Zlom nastal po účinnosti novely Trestného zákona, ktorá začala platiť 6. augusta 2024. Tá zásadne upravila hranice, od ktorých sa daňové delikty považujú za trestné činy.
Pri niektorých skutkoch sa hranica zvýšila z 266 eur na 700 eur. Pri závažnejších prípadoch, ako je daňový podvod, až z 2660 eur na 20-tisíc eur.
V praxi to znamená, že množstvo skutkov, ktoré by ešte pred novelou skončili na súde, dnes už trestným činom nie je.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka preto hovorí o citeľnom oslabení trestnoprávnej reakcie štátu na daňovú kriminalitu.
Najväčší prepad pri podvodoch s DPH
Zmena sa najvýraznejšie prejavila pri daňových podvodoch, teda prípadoch, keď si páchateľ neoprávnene nárokuje vratky DPH alebo spotrebnej dane.
V roku 2025 bolo za tento trestný čin stíhaných len 45 osôb, kým rok predtým ich bolo 88. Počet obžalovaných klesol z 65 na 28.
Ďalšie články
Ide pritom o typ kriminality, ktorý má priamy dopad na verejné financie a často aj na rozpočty Európskej únie.
Menej prípadov „účinnej ľútosti“ naznačuje zmenu správania
Zaujímavý vývoj nastal aj pri využívaní takzvanej účinnej ľútosti – mechanizmu, ktorý umožňuje páchateľovi vyhnúť sa trestu, ak dodatočne zaplatí dlžnú daň.
V roku 2025 bol tento inštitút použitý v 1458 prípadoch, čo je pokles oproti 1766 prípadom v roku 2024 a výrazný prepad oproti 2638 prípadom v roku 2023.
To môže naznačovať, že menej prípadov sa vôbec dostane do štádia, kde by páchateľ musel situáciu týmto spôsobom riešiť.
Prokuratúra tlačí na zmenu zákona
Generálny prokurátor už začiatkom marca adresoval legislatívny podnet predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu. Cieľom je posilniť boj proti daňovej kriminalite a zároveň lepšie chrániť finančné záujmy Európskej únie.
Podľa Žilinku súčasné nastavenie zákona vytvára priestor, v ktorom časť daňových deliktov uniká trestnoprávnemu postihu.
Otázkou tak zostáva, či štát vedome upustil od postihovania menších daňových únikov, alebo len posunul hranicu, za ktorou už zasahuje trestné právo. Výsledok je zatiaľ jasný – menej prípadov, menej obžalôb a slabšia viditeľná represia.
