Keď sa v priebehu niekoľkých hodín prevalilo, že predseda vlády navštívil sídlo Generálnej prokuratúry, nešlo len o protokolárnu zdvorilosť. V krajine, kde sa mesiace vedie spor o stav právneho štátu, má každé takéto stretnutie politickú váhu. Najmä ak sa končí bez kompromisu – a krátko nato nasleduje ostrá výmena medzi prokuratúrou a políciou.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes potvrdil, že iniciátorom rokovania bol premiér Robert Fico. Výsledok? Nezmenené stanovisko k boju proti korupcii a ešte tvrdšie slová o tom, čo sa deje po posledných reformách.
Premiér chcel prehodnotenie. Prokuratúra povedala nie
Podľa Žilinku sa stretnutie odohralo v úradných priestoroch a za prítomnosti jeho prvého námestníka. Zdôraznil, že s predsedom vlády nebol ani chvíľu sám. „Bolo to pod zrakom desiatok zamestnancov generálnej prokuratúry,“ uviedol, čím chcel predísť špekuláciám.
Témou boli podklady k správe o stave štátu – konkrétne hodnotenie boja proti korupcii. Premiér nesúhlasil so závermi prokuratúry a žiadal ich revíziu či ďalšie expertné rokovania.
Generálny prokurátor však ustúpiť odmietol. „Na mojom stanovisku striktne trvám. V tomto smere k dohode určite nepríde a trvám na každom jednom fakte, písmene, ktoré je v stanovisku uvedené,“ povedal po rokovaní. Fico podľa neho reagoval slovami, že vláda má „iný názor“.
Žilinka zároveň zopakoval výhrady k legislatívnemu procesu v parlamente, ktorý označil za „paródiu“. Kritizoval prax rýchlych pozmeňovacích návrhov: „Nie som stotožnený s vlnou návrhov z noci do rána. Prokuratúra nie je zodpovedná za takéto procesy – za to zodpovedá vláda a zákonodarný zbor.“
Čísla, ktoré nechce nikto počuť
Kľúčová časť brífingu prišla až potom. Žilinka predstavil údaje za rok 2025, ktoré podľa neho ukazujú prudký prepad výsledkov v korupčných kauzách: medziročne má ísť o približne 70 percent menej stíhaných a 67 percent menej obžalovaných osôb.
Takýto skok odmieta vysvetľovať tým, že by korupcia zrazu zmizla. „Odmietam prijať záver, že korupčná trestná činnosť vymizla v 70-percentnej sile. To proste nie je tak. Ten skok musí mať svoje vysvetlenie,“ vyhlásil.
Zlyhanie spája s novelou Trestného zákona a reorganizáciou polície. Inštitucionálny rámec pomenoval bez obalu: „Ten rámec je katastrofálny. Ja to nehovorím rád. Mrzí ma to, robili sme, čo sa dalo, ale je katastrofálny.“
Ďalšie články
Pripomenul aj fakt, že v uplynulom roku nebol odhalený ani jediný prípad korupcie na najvyšších miestach. „Trestná činnosť je latentná a veľmi náročná na odhalenie. V roku 2025 nebol odhalený ani jeden prípad korupcie na najvyšších miestach. My sme aplikačný orgán – k nám také prípady nahlásené neboli,“ dodal.
Podľa neho nejde len o operatívu, ale aj o hmotnoprávne nastavenie zákonov. Zdôraznil, že žiadal konkrétne zmeny, ktoré neboli prijaté.
„Nie som obchodník s kobercami“
Generálny prokurátor sa ohradil aj voči politickým špekuláciám, že by rokovanie s premiérom súviselo s jeho osobnými benefitmi. „Ja nie som obchodník s kobercami na tureckom trhu. Aby som riešil nejakú dohrýzenú kosť v podobe nejakej renty? Tak to ma málo poznajú. Pre mňa bolo dodržiavanie zákona vždy na prvom mieste,“ reagoval zvýšeným hlasom.
Na muške mala aj opozícia, najmä predstavitelia Sloboda a Solidarita. Žilinka odkázal, že môže konať len v rámci zákonných kompetencií. „Ja nie som partizán z podzemného hnutia. Postupujem vždy po dôkladnom uvážení s odbornými útvarmi,“ povedal.
Nepriamo reagoval aj na kritiku zo strany Mária Kolíková, keď zdôraznil, že jeho hlas „zaznel odborne a vecne tam, kde je to potrebné a kde to má účinok“.
Polícia sa bráni: Ak boli problémy, mali ste konať skôr
Krátko po tlačovej konferencii prišla odpoveď zo strany Policajný zbor Slovenskej republiky. Ten odmietol tvrdenia o systémovom zlyhávaní pri vyšetrovaní korupcie a označil vyjadrenia generálneho prokurátora za neodborné a nepodložené.
Polícia tvrdí, že počas celého minulého roka nedostala od generálnej prokuratúry žiadnu oficiálnu analýzu ani písomnú výzvu na nápravu. Pripomína, že prokuratúra má zákonné nástroje na okamžitý dozor nad vyšetrovaním – a ak by existovali vážne problémy, mala ich riešiť v reálnom čase, nie prostredníctvom tlačoviek.
foto:facebook.com
Ako protiargument uvádza aj aktuálne zásahy v regiónoch vrátane prípadu z okresu Topoľčany, ktoré má dokazovať, že špecializované útvary sa korupcii venujú systematicky.
Spor, ktorý presahuje jednu návštevu
Stretnutie premiéra s generálnym prokurátorom tak neotvorilo cestu ku kompromisu. Naopak, odkrylo hlbší konflikt medzi kľúčovými inštitúciami štátu. Žilinka trvá na „hrozivých“ zisteniach, polícia žiada fakty a oficiálne kroky.
Výsledok je patová situácia: vláda, prokuratúra a polícia hovoria o tom istom probléme, no každá iným jazykom. A zatiaľ čo sa vedú spory o kompetencie, čísla z korupčných štatistík zostávajú bez odpovede na základnú otázku – kto a ako má systém dostať späť do funkčného stavu.
