Keď jeden sused riskuje bezpečnosť všetkých
Kočík opretý o stenu, stará skriňa na chodbe, vrece odpadu pri výťahu. Na prvý pohľad drobnosti, ktoré „zatiaľ neprekážajú“. V bytových domoch však práve tieto drobnosti rozhodujú o tom, či sa ľudia v krízovej situácii dostanú von – alebo nie. A často stačí jeden sused, aby sa problém týkal celého vchodu.
Jednotlivec verzus dom: tichý konflikt na chodbe
Väčšina sporov o spoločné priestory sa nezačína úmyslom porušovať pravidlá. Skôr pohodlnosťou. Nie je kam dať bicykel, kočík sa nezmestí do bytu, starý nábytok „len na pár dní“. Lenže chodby nie sú neutrálne územie. Sú spoločné – a zároveň slúžia ako únikové cesty.
Práve tu vzniká konflikt medzi právom jednotlivca odložiť si vec a právom ostatných na bezpečný únik. A v tomto spore má zákon jasno: bezpečnosť má prednosť.
Pokuta, ktorú nezaplatí vinník, ale dom
Paradoxom je, že následky nezodpovedného správania často nepocíti ten, kto problém spôsobil. Ak sú únikové cesty zapratané alebo plné horľavých predmetov, hrozí pokuta až do výšky 16 330 eur. Sankcia sa pritom môže týkať celého bytového domu píše lepsiasprava.sk. .
Inými slovami: jeden kočík na chodbe môže stáť peniaze všetkých. A práve tento kolektívny postih je dôvodom, prečo sa zdanlivo banálne odkladanie vecí mení na vážnu tému pre správcov aj vlastníkov.
Domový poriadok ako obrana pred chaosom
Nie všade sa spoliehajú len na dobrú vôľu. Mnohé bytové domy si pomáhajú jasne nastaveným domovým poriadkom. Ak ho schváli nadpolovičná väčšina vlastníkov, platí pre každého – bez výnimiek.
Takýto poriadok môže obsahovať aj finančné sankcie za porušovanie pravidiel. Nejde však o trest pre trest. Peniaze z pokút končia vo fonde opráv, teda späť v dome. Je to spôsob, ako z chaosu na chodbe urobiť spoločnú zodpovednosť.
Keď výzva nestačí, prichádza zásah
Ak vlastník ani po upozornení svoje veci neodstráni, zákon dáva správcovi alebo predsedovi domu do rúk silný nástroj. Veci môžu dať odstrániť aj bez súhlasu majiteľa. Opierajú sa pritom o zákon č. 182/1993 Z. z., ktorý kladie ochranu zdravia a života nad vlastnícke pohodlie.
V praxi to znamená jediné: argument „je to moje“ na chodbe neplatí.
Ďalšie články
Bezpečnosť sa začína na prahu bytu
Spoločné priestory nie sú sklady ani dočasné úložiská. Sú to miesta, ktoré v krízovej chvíli rozhodujú o sekundách – a tie môžu zachrániť život. Zodpovednosť za ne nesie každý obyvateľ domu, nielen správca či predseda.
Ak sa tento základný princíp ignoruje, nejde len o porušenie pravidiel. Ide o hazard so zdravím susedov. A ten môže mať dôsledky, ktoré sa už nedajú odložiť „na zajtra“.
