Výplata príde na účet, no po zaplatení bývania, potravín a ďalších výdavkov už mnohým Slovákom nezostáva takmer nič. Vytvoriť si finančnú rezervu je pre značnú časť domácností problém. Najnovšie údaje navyše ukazujú, že schopnosť Slovákov sporiť sa opäť zhoršila. V porovnaní s väčšinou Európy sme na tom výrazne horšie.
Podľa údajov Štatistického úradu SR, zverejnených 3. novembra 2026, si slovenské domácnosti vlani odložili podstatne menšiu časť svojich príjmov než v predchádzajúcich rokoch. Čísla zároveň ukazujú, že mnohé rodiny nemajú priestor na vytváranie rezervy pre nečakané výdavky.
Státisíce domácností žijú bez priestoru na sporenie
Finančné problémy sa netýkajú iba ľudí s nízkymi príjmami. Dôležité je aj to, koľko peňazí domácnosti zostane po zaplatení pravidelných výdavkov.
Výsledky spotrebiteľského barometra ukazujú, že približne 35 až 40 % domácností hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom. Prakticky to znamená, že svoje príjmy minuli na bežné fungovanie a na vytváranie úspor im nezostali peniaze.
Ešte náročnejšiu situáciu priznalo 12 až 16 % domácností. Tieto rodiny museli využívať predchádzajúce úspory alebo sa zadlžovať.
Časť príjmov si dokázalo pravidelne odkladať približne 43 až 49 % domácností. Údaje pochádzajú z jednotlivých mesačných zisťovaní od júla 2025 do júla 2026.
Na každých 100 eur pripadlo iba šesť eur úspor
Zhoršenie finančnej situácie potvrdzujú aj celkové ekonomické údaje.
V roku 2025 dosiahla hrubá miera úspor slovenských domácností iba 6,2 %. Tento ukazovateľ vyjadruje podiel disponibilných príjmov, ktoré domácnosti neminuli na konečnú spotrebu.
Zjednodušene povedané, z každých 100 eur príjmov dostupných na spotrebu a sporenie zostalo v celkovom priemere približne šesť eur.
Ďalšie články
Domácnosti za celý rok vytvorili úspory vo výške 5,14 miliardy eur. O rok skôr to bolo 6,39 miliardy eur. Ide teda o medziročný pokles takmer o 20 %.
Neznamená to, že Slováci prišli o pätinu všetkých peňazí na účtoch. Číslo vyjadruje pokles objemu nových úspor vytvorených počas roka.
Česi dokážu odložiť podstatne viac
Rozdiely sú výrazné aj pri pohľade za hranice Slovenska.
Podľa Eurostatu dosiahla miera úspor v roku 2025 na Slovensku 6,06 %, zatiaľ čo priemer Európskej únie predstavoval 14,31 %.
Ešte väčší rozdiel vidieť pri porovnaní so susedným Českom. České domácnosti dosiahli mieru úspor 19,20 %, teda viac než trojnásobok slovenskej hodnoty.
Slovensko tak výrazne zaostáva nielen za európskym priemerom, ale aj za krajinou s podobnou historickou a ekonomickou minulosťou.
Najbližší rok veľké zlepšenie nesľubuje
Problém nie je úplne nový. Ešte v roku 2019 dosahovala miera úspor na Slovensku 10,1 %. Počas pandémie sa zvýšila, no neskôr prudko klesla.
Súčasné očakávania domácností pritom nie sú príliš optimistické.
Podľa spotrebiteľského barometra až 58 % respondentov nepredpokladalo, že by si počas nasledujúcich 12 mesiacov dokázali výraznejšie nasporiť.
Zlepšenie očakávalo 37 % opýtaných.
Výsledky tak naznačujú, že vytváranie finančnej rezervy zostáva pre veľkú časť slovenských domácností náročné. Ani návrat k úrovni sporenia spred pandémie zatiaľ nie je samozrejmosťou.
