Slováci už niekoľko rokov počúvajú o konsolidácii verejných financií. Doteraz ju domácnosti pocítili najmä cez vyššie dane a odvody. Ďalšie kolo však môže vyzerať inak. Štátu sa podľa ekonómov zužuje priestor na získavanie ďalších peňazí a pozornosť sa čoraz viac presúva na to, kde môže začať škrtať vo výdavkoch.
Práve tu sa objavujú citlivé položky. Ide napríklad o 13. dôchodky či pomoc domácnostiam s cenami energií. Obe opatrenia stoja stovky miliónov eur a týkajú sa veľkej časti obyvateľov.
Dlh rastie, hoci štát už zvýšil svoje príjmy
Výsledok hospodárenia za rok 2025 môže na prvý pohľad vyzerať ako zlepšenie. Deficit klesol na približne 4,5 % HDP. Časť lepšieho výsledku však vznikla aj preto, že sa oneskorili niektoré dodávky vojenskej techniky.
Oveľa nepríjemnejší obraz ukazuje verejný dlh. Na konci roka 2025 dosiahol 61,4 % HDP a medziročne vzrástol. Bez ďalších opatrení sa môže stav verejných financií v ďalších rokoch opäť zhoršovať.
Podľa strednodobého výhľadu RRZ by deficit bez nových opatrení mohol v roku 2027 dosiahnuť približne 4,9 % HDP. To znamená, že na splnenie vládnych cieľov budú potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia.
Stovky miliónov sú viazané v citlivých opatreniach
Jednou z najväčších položiek sú 13. dôchodky. Ich výplata má v roku 2026 stáť približne 930 miliónov eur. V rámci konsolidácie zostala ich výška dočasne zmrazená, samotná dávka však pokračuje.
Podobná diskusia sa týka energií. Štát v posledných rokoch tlmil rast cien pre domácnosti pomocou regulácie a dotácií. Z pohľadu rozpočtu však ide o ďalšie výrazné výdavky.
Práve energopomoc patrí medzi oblasti, pri ktorých môže byť ďalšie šetrenie veľmi citlivé. Ak by sa pomoc výraznejšie zúžila, domácnosti by zmenu pocítili priamo na svojich účtoch za energie.
Ďalší účet už bude ťažšie skryť
Problém Slovenska preto nie je iba v tom, koľko peňazí štát vyberie. Čoraz dôležitejšie bude, na čo ich následne minie.
Ďalšie články
Vysoký dlh navyše znamená, že štát má menší priestor pomáhať ľuďom a firmám v čase ďalšej krízy. Zároveň bude pribúdať tlak spojený so starnutím populácie a s rastúcimi nákladmi na dôchodkový systém.
Ďalšiemu šetreniu sa tak Slovensko pravdepodobne nevyhne. Rozdiel môže byť v tom, že tentoraz už nebude také jednoduché nájsť miliardy bez toho, aby zmenu pocítili aj bežné domácnosti.
