O tom, kde sa končí územie štátu, podľa slovenského prezidenta nemôže rozhodnúť sila zbraní. Peter Pellegrini to zdôraznil v New Yorku počas rokovania Krymskej platformy za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Slovensko podľa neho naďalej trvá na rešpektovaní medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny.
Pellegrini pomenoval hranicu, za ktorú Slovensko nechce ísť
Prezident postavil svoj postoj na pravidle, ktoré podľa neho musí platiť bez ohľadu na veľkosť či vojenskú silu štátu.
„Pre Slovensko je to otázka princípu. Žiadna krajina nemá právo zmocniť sa územia inej krajiny silou či hrozbou použitia sily,“ zdôraznil Peter Pellegrini.
Podľa neho od rešpektovania medzinárodného práva závisí aj bezpečnosť samotného Slovenska. Zvrchovanosť a územná celistvosť krajín preto podľa prezidenta nemôžu závisieť od toho, kto má väčšiu moc.
Práve tento princíp Pellegrini vztiahol aj na Krym a ďalšie územia Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú pod ruskou kontrolou.
Hlasovania na okupovaných územiach Slovensko neuznáva
Prezident sa vyjadril aj k hlasovaniam, ktoré Rusko organizovalo na okupovaných častiach Ukrajiny.
„Rovnaký princíp platí aj pre takzvané voľby, ktoré Rusko usporiadalo na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. Tieto voľby ani ich výsledky neuznávame. Nemôžu zmeniť právne postavenie Krymu ani žiadnej inej časti Ukrajiny,“ povedal slovenský prezident.
Valné zhromaždenie OSN už v marci 2014 prijalo rezolúciu, ktorá potvrdila územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach a vyzvala štáty, aby neuznávali zmenu statusu Krymu založenú na referende z 16. marca 2014.
Prezident varuje pred precedensom
Pellegrini svoj postoj neobmedzil iba na Ukrajinu. Upozornil, že ak by medzinárodné spoločenstvo prijalo získavanie územia vojenskou silou ako akceptovateľný postup, dôsledky by mohli presiahnuť súčasnú vojnu.
Ďalšie články
„Ak pripustíme, že územie možno získať silou, oslabíme mier a stabilitu v Európe aj mimo nej. Vyšleme nebezpečný signál: že sila môže zvíťaziť nad právom,“ dodal Pellegrini.
Krym zostáva v centre medzinárodnej iniciatívy
Krymská platforma vznikla z iniciatívy Ukrajiny ako medzinárodný formát pre koordináciu postupu v otázke polostrova. Jej prvý summit sa uskutočnil v roku 2021. Medzi jej deklarované ciele patrí politika neuznávania ruskej anexie a obnovenie ukrajinskej kontroly nad Krymom.
Rusko prevzalo kontrolu nad Krymom v roku 2014 a následne ho anektovalo. Zmenu statusu polostrova na základe vtedajšieho referenda Valné zhromaždenie OSN neuznalo.
