Na každého obyvateľa Slovenska by pri jednoduchom rozpočítaní verejného dlhu pripadalo približne 16 700 eur. Neznamená to, že túto sumu človek osobne dlhuje. Ukazuje však, aké rozmery môže zadlženie krajiny dosiahnuť. A to napriek trom kolám konsolidácie verejných financií.
Podľa najnovšej správy Najvyššieho kontrolného úradu SR môže hrubý verejný dlh na konci roka 2026 dosiahnuť 63,7 % HDP, teda približne 92 miliárd eur.
Štát platí čoraz viac len za svoj dlh
Za prvých šesť mesiacov 2026 išlo na obsluhu štátneho dlhu viac ako 1,4 miliardy eur. Medziročne je to približne o 390 miliónov eur viac.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozorňuje, že verejný dlh v konečnom dôsledku financujú občania prostredníctvom daní a ďalších príjmov štátu.
Príjmy verejnej správy pritom medziročne vzrástli o 6,8 %. Pomohol najmä vyšší výber DPH a rast miezd. Ani to však zatiaľ nestačí na zastavenie zadlženia.
foto: Ladislav Kamenický
Dôchodky z rozpočtu ukrajujú miliardy
Za najväčšiu výdavkovú záťaž označuje NKÚ dôchodkový systém.
Sociálna poisťovňa vyplatila za prvých šesť mesiacov viac ako 6,1 miliardy eur na dôchodkoch. O rok skôr to bolo približne 5,9 miliardy eur.
Štátny rozpočet zároveň počíta s takmer 2,4 miliardy eur, ktoré majú pomôcť pokryť deficit dôchodkového poistenia.
Ďalšie články
Nemocnice vytvorili ďalší miliardový problém
K dôchodkom sa pridáva zdravotníctvo. Záväzky rezortu dosiahli približne 2,4 miliardy eur. Samotných 13 verejných univerzitných a fakultných nemocníc sa podľa NKÚ dostalo na dlh okolo 1,4 miliardy eur.
Kontrolóri upozorňujú aj na ďalšie riziko. Časť pohľadávok voči štátnym nemocniciam sa dostáva do rúk súkromných spoločností, ktoré sa zaoberajú ich odkupovaním a vymáhaním.
NKÚ zároveň konštatuje, že po zmene systému vykazovania nemal rezort zdravotníctva za prvý polrok k dispozícii úplne overené ekonomické údaje.
Konsolidácia problém zatiaľ nevyriešila
Vývoj ovplyvňuje aj slabší hospodársky rast, nižšie súkromné investície a neistota na svetových trhoch. Júnová prognóza znížila očakávaný rast ekonomiky z 1 % na 0,8 %.
Konsolidačné opatrenia zvýšili príjmy štátu, no podľa NKÚ zatiaľ neviedli k poklesu verejného dlhu. Kľúčovou otázkou zostáva, ako štát zvládne financovať dôchodky a zdravotníctvo bez ďalšieho rastu zadlženia.
