Európske účty za energie opäť v ohrození
Európsky trh s plynom sa ešte nestihol spamätať z marcového cenového šoku a už čelí ďalšiemu otrasu. V pondelok ráno ceny opäť vyskočili, hoci k reálnemu prerušeniu dodávok do Európy zatiaľ nedošlo. Stačila séria krokov v Perzskom zálive a obchodníci začali konať.
Pre domácnosti aj firmy to znamená jediné: neistota sa vracia a s ňou aj tlak na vyššie účty za energie.
Jedno úzke miesto, ktoré hýbe celým trhom
Za aktuálnym rastom stojí obnovená blokáda Hormuzského prielivu zo strany Iránu. Tento úzky priechod pritom patrí medzi najdôležitejšie body svetovej energetiky – prechádza ním približne 20 % globálneho obchodu s ropou a skvapalneným plynom (LNG).
Aj preto reagoval trh okamžite. Referenčný európsky kontrakt na plyn na burze TTF v Amsterdame sa zvýšil o takmer 6 % na 41,02 eura za megawatthodinu (MWh).
Napätie sa pritom vyvíjalo rýchlo. V piatok 17. apríla Irán oznámil, že prieliv sprístupní, no už nasledujúci deň rozhodnutie odvolal po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý potvrdil pokračovanie námornej blokády iránskych prístavov.
foto:pexels.com
Konflikt, ktorý sa mení zo správ na reálne riziko
Situáciu ešte viac vyhrotil zásah amerického námorníctva. V nedeľu 20. apríla zadržali iránsku nákladnú loď priamo v oblasti, čo Teherán označil za pirátstvo a prisľúbil odvetu.
Dôsledky sa okamžite prejavili aj v lodnej doprave. Podľa dostupných dát prešlo prielivom v niektorých momentoch len niekoľko tankerov denne, zatiaľ čo bežne ide o desiatky. Takýto pokles signalizuje, že nejde len o politické napätie, ale o reálne obmedzenie obchodných tokov.
Európa síce diverzifikovala, ale stále platí globálne ceny
Európa dnes nie je priamo závislá od plynu z Perzského zálivu. Napriek tomu reaguje citlivo. Dôvodom je globálny trh s LNG.
Ďalšie články
Ak sa tok surovín cez Hormuz obmedzí, ázijské krajiny začnú nakupovať inde a často za vyššie ceny. Európa je potom nútená konkurovať o tie isté dodávky. Výsledkom je rast cien aj bez fyzického výpadku.
Situáciu navyše komplikuje Katar, druhý najväčší exportér LNG na svete, ktorého dodávky prechádzajú práve cez tento prieliv. Každé obmedzenie v tejto oblasti má preto okamžitý dopad na globálnu ponuku.
Trhy si pamätajú, kam až to môže zájsť
Aktuálny nárast cien je zatiaľ mierny v porovnaní s vývojom z posledných týždňov. Po vypuknutí konfliktu sa cena plynu v Európe v marci vyšplhala až na 74 eur za MWh, pričom predtým sa pohybovala okolo 31 eur.
foto:pexels.com
V niektorých momentoch reagoval trh ešte prudšie – ceny dokázali vyskočiť o desiatky percent v priebehu jediného dňa. Analytici upozorňujú, že v prípade dlhodobejšej blokády by sa mohli priblížiť aj k hranici 90 eur za MWh.
Energetika ako domino efekt
Drahší plyn pritom neznamená len vyššie účty za kúrenie. Má širšie dôsledky. Rast cien energií tlačí nahor náklady v priemysle, zdražuje výrobu hnojív a následne aj potraviny.
Reagujú aj finančné trhy – európske akcie v posledných dňoch oslabili a ceny ropy sa zvýšili o niekoľko percent. Energetická kríza sa tak opäť prelína s ekonomikou ako celkom.
Najnovší vývoj ukazuje, že aj keď sa Európa snaží zbaviť závislosti od jednotlivých dodávateľov, z globálnych otrasov uniknúť nedokáže. Stačí jedno úzke hrdlo svetového obchodu – a ceny energií sa opäť rozkolíšu.
