Nevoliť znamená rozhodnúť sa: Studenková mieri kritikou na pasivitu aj lídrov
Keď ľudia prestanú sledovať verejné dianie, politika si ich aj tak nájde. Len bez ich účasti. Práve tento postoj považuje herečka Zdena Studenková za jeden z najväčších problémov dneška. Podľa nej sa totiž z nezáujmu stáva tichý súhlas s tým, ako krajina funguje – alebo nefunguje.
Herečka upozorňuje, že mnohí sa radi dištancujú od politiky, no jej dôsledkom sa nevyhnú. A práve to považuje za nebezpečný paradox.
Kritika bez ohľadu na vek
Debata o tom, kto by mal stáť na čele štátu, sa podľa nej často zjednodušuje. Studenková síce pripúšťa, že by podporila vekové obmedzenie pre politikov, no zároveň odmieta paušálne odsudzovanie starších.
„Sú ľudia, ktorým to aj vo vysokom veku všetko šliape, sú trendy a tak ďalej,“ pripomenula s odkazom na výnimočné osobnosti, akou bol dirigent Ľudovít Rajter povedala pre magazín Eva v rozhovore..
Zároveň však upozorňuje na opačný extrém. „Je to katastrofa. A myslím si, že pokiaľ ľudia nie sú schopní prijímať nové veci, ale sú zacyklení a sústredení len na seba, a pritom na to už mentálne nemajú. To sú tie katastrofy, čo sa nám tu dejú,“ povedala otvorene.
Generácia, ktorá sa uzatvára
Podľa Studenkovej problém nespočíva len v politických lídroch, ale aj v časti spoločnosti, ktorá rezignovala na vlastný rozvoj. Kritizuje najmä uzatváranie sa do stereotypov a stratu záujmu o nové informácie.
„Nezaujímajú sa o to, čo sa deje okolo, len majú svoj vyhranený názor, ktorý im niekto naleje do hlavy, prípadne čítajú dezinfo kadejaké majáky,“ opísala situáciu, ktorú považuje za čoraz častejšiu.
Podľa nej sa tak vytvára prostredie, kde sa názory nemenia na základe argumentov, ale upevňujú bez kritického myslenia.
Mladý imidž nič negarantuje
Otázka veku sa podľa nej nedá zjednodušiť ani opačným smerom. Mladší politici automaticky neznamenajú lepšiu voľbu. Studenková to ilustrovala aj vlastným rozhodnutím z roku 2025, keď odmietla štátne vyznamenanie od prezidenta Petra Pellegriniho.
Ďalšie články
Na poznámku o jeho imidži reagovala stručne: „Nezaujíma ma, či je mladý, ani či je pekný. Mňa zaujíma, čo reprezentuje a reprezentuje takú plejádu ľudí, od ktorých by som ja nič nechcela.“
Svoj postoj uzavrela ešte dôraznejšie: „Nikdy nič nechcem od nich. Nič.“
Zodpovednosť sa nedá preskočiť
Najsilnejší odkaz smeruje k tým, ktorí sa rozhodli zostať mimo. Studenková považuje nezáujem o voľby za pohodlné, no nebezpečné riešenie.
„Je to jednoduché zbavovať sa zodpovednosti… A ako budeš voliť? Ako budú tvoje deti žiť v tomto štáte, keď nebudeš ani voliť, lebo nevieš, nechceš,“ pýta sa.
Pripomína, že aj keď politika mnohých vyčerpáva, ignorovať ju nie je riešenie. „Aj mňa vyčerpáva moja robota, ale ako hovorím, kontext je veľmi dôležitý,“ dodala.
Jej slová tak neútočia len na konkrétnych politikov, ale najmä na prístup spoločnosti, ktorá sa často vzdáva svojho vplyvu skôr, než ho vôbec využije.
