Deväťdesiatnici medzi účtami: keď dôchodok nestačí ani na domov dôchodcov
Mesačný poplatok za pobyt v zariadení pre seniorov sa na Slovensku bežne pohybuje medzi 700 až 1 200 eurami. Pre mnohých ľudí nad deväťdesiat rokov je to suma, ktorú zo svojho dôchodku nedokážu pokryť. Rozdiel tak často dorovnávajú ich deti alebo blízki.
Práve táto skupina patrí k najzraniteľnejším. Vysoký vek im už nedáva šancu privyrobiť si a zároveň sú odkázaní na služby, ktoré ich príjmy presahujú. Politici teraz prichádzajú s návrhom, ktorý by mohol túto nerovnováhu aspoň čiastočne zmierniť.
Štát chce dorovnať rozdiel, no len pre najstarších
V parlamente sa objavil návrh, ktorý by zaviedol novú hranicu dôchodku pre ľudí nad 90 rokov. Ak by ich penzia nedosahovala určitú úroveň, štát by ju automaticky doplatil informuje portál techbyte.sk.
Konkrétne ide o sumu približne 824 eur mesačne, čo predstavuje dvojnásobok dnešného minimálneho dôchodku. Senior by nemusel o nič žiadať – nárok by vznikol automaticky po dovŕšení veku.
Podľa prepočtov by si polepšilo takmer 26-tisíc ľudí. Priemerný dôchodok v tejto skupine je totiž len okolo 540 eur, takže rozdiel by bol citeľný.
Starý problém: nízke mzdy z minulosti
Nízke dôchodky najstarších seniorov nie sú náhodné. Odrážajú dobu, v ktorej pracovali. Mzdy boli pred desaťročiami výrazne nižšie a systém dôchodkov ich dnešnú výšku priamo kopíruje.
To znamená, že dnešní deväťdesiatnici sú v nevýhode oproti mladším dôchodcom. Aj pri podobne odpracovaných rokoch dostávajú menej. Kritici systému hovoria o dlhodobej nespravodlivosti, ktorá sa nikdy zásadne neopravila.
Navrhované opatrenie preto nie je klasické plošné zvýšenie dôchodkov. Skôr ide o cielený zásah pre generáciu, ktorá sa už nemá ako prispôsobiť dnešným podmienkam.
Pomoc má cenu desiatok miliónov
Zlepšenie príjmov tejto skupiny by však nebolo zadarmo. Odhaduje sa, že v prvom roku by si vyžiadalo približne 83 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Ďalšie články
A to v čase, keď sa Slovensko snaží znižovať deficit. Práve preto bude rozhodujúce stanovisko ministerstva financií. Hoci minister práce Erik Tomáš myšlienku podporil, otázka krytia zostáva otvorená.
Aj zástupcovia dôchodcov upozorňujú, že dobrý úmysel naráža na realitu verejných financií. Každé nové opatrenie musí niekto zaplatiť.
zdroj foto: pexels.com
Medzi solidaritou a udržateľnosťou
Návrh už prešiel prvým čítaním a ak ho parlament schváli, platiť by mohol od 1. januára 2027. Pre tisíce rodín by to znamenalo okamžitú úľavu.
Zároveň však otvára širšiu otázku: kde má štát nastaviť hranicu solidarity. Pomoc najstarším je spoločensky silný argument, no systém dôchodkov tým získava ďalšiu výnimku.
Rozhodnutie tak nebude len o jednej vekovej skupine. Pôjde aj o to, ako ďaleko je štát ochotný zájsť pri vyrovnávaní starých nerovností – a čo to bude znamenať pre jeho rozpočet v budúcnosti.
