Keď tanečná šou pripomína divadlo: večer, ktorý prekročil formát
Diváci v bratislavskej Incheba Expo Aréne tentoraz nesledovali len televíznu šou. Na niekoľko minút sa ocitli v priestore, ktorý viac pripomínal muzikál než parket tanečnej súťaže. Štvrté kolo Let’s Dance ukázalo, že hranica medzi zábavou a umeleckým predstavením sa dá posunúť oveľa ďalej.
Najsilnejší moment večera neprišiel z vyradenia, ale z choreografie, ktorá spojila tanec, spev aj herectvo do jedného celku.
Risk, ktorý sa vyplatil
Koncept porotcovského kola postavil súťažiacich do novej pozície. Každý porotca si vybral dva páry a pripravil im vlastnú choreografiu. Najväčšiu pozornosť získal tím Jána Ďurovčíka, ktorý spojil Jána Koleníka s Dominikou Roškovou a Nelu Pociskovú s Filipom Kucmanom.

Ich číslo inšpirované Moulin Rouge nebolo len o tanci – účinkujúci zároveň spievali. Náročnosť vystúpenia okamžite ocenilo publikum, ktoré sa po finále postavilo.
Prekvapenia večera
Okrem očakávaného výkonu Nely Pociskovej prekvapil aj Ján Koleník, ktorý ukázal spevácky talent, na aký diváci neboli zvyknutí. Spojenie spevu a choreografie pôsobilo mimoriadne presvedčivo.
Na parkete sa predstavil aj Ján Slezák so Slovenským divadlom tanca. Ich verzia piesne Roxanne posilnila divadelnú atmosféru celého večera.
Tvrdá práca za výsledkom
Za výsledkom stála intenzívna príprava. Podľa Ďurovčíka jeho tím pracoval na hranici možností, no práve to prinieslo výsledok.
„Bol to jeden z najkrajších týždňov, aké som za posledné obdobie zažil,“ priznal Ján Ďurovčík.
Vyzdvihol nasadenie aj individuálne kvality účinkujúcich, ktoré sa spojili do jedného silného čísla.

Tlak, ktorý posúva hranice
Silné slová pridala aj Nela Pocisková, ktorá zdôraznila, že práve tlak ju posunul ďalej.
„Jana poznajú všetci ako nejakého kata… ale je to za mňa jediný človek, ktorý dokáže z človeka vytiahnuť taký potenciál,“ povedala.
Priznala aj zdravotné obmedzenia, napriek ktorým vystúpila. Štvrté kolo tak ukázalo, že aj televízna šou môže prerásť do výkonu, kde rozhodujú detaily, odvaha a schopnosť ísť za vlastné limity.