Delegácia z Maďarska a Slovenska dorazila do Kyjeva, aby tlačila na rýchle obnovenie dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. Ukrajina však ich prítomnosť odmieta uznať ako oficiálnu misiu. Podľa tamojšej diplomacie ide o ľudí, ktorí do krajiny pricestovali bez dohodnutých rokovaní a formálne majú status turistov informuje reuters.com.
Napätie tak vzniklo ešte skôr, než sa vôbec začali akékoľvek rozhovory o oprave strategickej energetickej tepny.
Energetický problém, ktorý prerástol do politiky
Ropovod Družba neprepravuje ruskú ropu do Maďarska a na Slovensko od 27. januára. Kyjev tvrdí, že infraštruktúru poškodili ruské útoky a jej obnovenie si vyžaduje čas.
Budapešť aj Bratislava však situáciu interpretujú inak. Podľa nich opravy postupujú pomaly a Ukrajina podľa ich názoru oddiaľuje návrat ropovodu do prevádzky.
V prípade Maďarska sa spor prelína aj s domácou politikou. Premiér Viktor Orbán čelí v apríli parlamentným voľbám a téma cien energií patrí medzi hlavné kampanové témy.
„Delegácia“, ktorú Kyjev neuznáva
Na čele skupiny stojí štátny tajomník maďarského ministerstva energetiky Gábor Czepek. Ten na hranici s Ukrajinou povedal, že cieľom misie je presadiť maďarské energetické záujmy a rokovať o čo najrýchlejšom obnovení dodávok.
Delegácia chcela podľa neho hovoriť nielen s ukrajinským ministerstvom energetiky, ale aj s diplomatmi a predstaviteľmi Európskej komisie.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia však reagovalo ostro. Podľa jeho hovorcu Heorhija Tychého nemá skupina v krajine žiadny oficiálny status a neexistujú ani plánované rokovania. Czepek uviedol, že Slovensko sa tiež zúčastní vyšetrovacej misie, ktorá má štyroch členov informuje reuters.
Podľa neho môže na Ukrajinu zo štátov Schengenu prísť prakticky ktokoľvek ako turista, čo je aj prípad tejto skupiny.
Ďalšie články
Lacná ropa ako argument Budapešti
Maďarská vláda tvrdí, že dodávky ruskej ropy cez Družbu sú pre krajinu ekonomicky kľúčové. Ropa typu Ural je podľa Budapešti výrazne lacnejšia než alternatívne dodávky zo západných trhov.
Maďarské ministerstvo energetiky odhaduje, že vďaka tomu krajina za posledné štyri roky ušetrila približne 650 miliárd forintov. Nižšie náklady podľa vlády pomáhajú udržiavať regulované ceny energií pre domácnosti.
Konflikt presahuje energetiku
Spor o ropovod sa postupne preniesol aj na úroveň európskej politiky. Budapešť pohrozila, že bude blokovať rozhodnutia Európskej únie, kým sa dodávky cez Družbu neobnovia.
Ide najmä o plánovanú pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a pripravovaný 20. balík sankcií proti Rusku.
Ukrajina naopak zdôrazňuje, že príjmy z exportu ropy a plynu pomáhajú Moskve financovať vojnu, ktorá už podľa odhadov stála život státisícov vojakov a tisícov civilistov.
Energetická infraštruktúra tak dnes nie je len otázkou zásobovania ropou. Stala sa ďalším frontom politického sporu medzi Kyjevom, Budapešťou a časťou Európskej únie.
