Malé krádeže v obchodoch dnes čoraz častejšie končia nie ako priestupok, ale ako trestný čin. Policajné štatistiky totiž ukazujú, že značná časť prípadov krádeží sú opakované drobné delikty tých istých páchateľov.
Podľa údajov prokuratúry už dnes takíto recidivisti tvoria viac než polovicu ľudí obvinených aj obžalovaných za krádeže. Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že ide o dôkaz, že predchádzajúci systém priestupkových postihov nedokázal týchto páchateľov odradiť.
Recidivisti tvoria väčšinu prípadov
Najnovšie čísla z prvých mesiacov roka 2026 ukazujú výrazný podiel takzvaných „horalkových krádeží“ – teda opakovaných drobných krádeží, ktoré sa po prekročení určitej hranice posudzujú ako trestný čin.
V januári 2026 polícia obvinila z krádeže 605 ľudí. Z nich až 322 bolo stíhaných práve za opakované drobné krádeže, čo predstavuje približne 53 percent všetkých prípadov.
Podobná situácia sa zopakovala aj vo februári 2026, keď bolo za krádež obvinených 623 osôb. V 322 prípadoch išlo opäť o recidívu drobných krádeží, čo znamená približne 52-percentný podiel.
Podiel týchto prípadov je vysoký aj pri obžalobách. V januári bolo obžalovaných 481 osôb, z toho 247 za opakované drobné krádeže, teda 51 percent. Vo februári sa čísla pohybovali podobne – zo 436 obžalovaných bolo 218 stíhaných za rovnaký typ deliktu.
Návrat pravidla „trikrát a dosť“
Zmena v štatistikách súvisí s novelou Trestného zákona, ktorá začala platiť na konci minulého roka. Legislatíva znovu zaviedla princíp známy ako „trikrát a dosť“.
Ak človek opakovane spácha drobnú krádež, ktorá by inak bola priestupkom, po prekročení určitej hranice sa jeho konanie začne posudzovať ako trestný čin.
Cieľom úpravy bolo podľa prokuratúry posilniť ochranu spoločnosti pred ľuďmi, ktorí drobné krádeže páchajú systematicky. Zároveň mala zvýšiť tlak na náhradu škody a jasnejšie pomenovať spoločenské odsúdenie takéhoto správania.
Ďalšie články
Priestupky podľa prokuratúry nefungovali
Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že prvé mesiace po zmene zákona už ukazujú výrazný dopad na štatistiky kriminality.
„Už len tieto údaje potvrdzujú, že u páchateľov opakovaných drobných majetkových deliktov predchádzajúce priestupkové konania a postih neplnili výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ uviedol.
Podľa prokuratúry práve vysoký podiel recidivistov medzi obvinenými ukazuje, že drobné krádeže boli pre časť páchateľov dlhodobo len minimálnym rizikom.
Drobné krádeže ako systémový problém
Nové čísla zároveň naznačujú širší problém. Mnohé prípady krádeží dnes netvoria jednorazové incidenty, ale opakované konanie malej skupiny ľudí.
Práve preto sa podiel takzvaných „horalkových krádeží“ v štatistikách drží okolo polovice všetkých prípadov krádeží riešených v trestnom konaní.
Prvé mesiace účinnosti zákona tak ukazujú, že boj s drobnou majetkovou kriminalitou sa čoraz viac sústreďuje na recidívu – teda na ľudí, ktorí sa k rovnakému deliktu vracajú opakovane.
