Ešte pred svitaním stáli desiatky ľudí v mraze pri ceste, ktorou mali len prejsť. Namiesto toho čakali na náhradnú dopravu, ošetrovanie alebo správy o blízkych.
Jedna cesta, jeden manéver a jeden život skončil v plameňoch. Tragédia pri Liptovskej Osade znovu otvorila otázku, ako krehká je bezpečnosť diaľkových autobusových spojov v horských úsekoch Slovenska.
Cestujúci, ktorí mali pokračovať, nie prežiť
V autobuse smerujúcom z Krakova do Budapešti sedeli prevažne zahraniční cestujúci. Ich cieľ bol stovky kilometrov ďaleko, realita sa však zastavila na úseku I/59. Po náraze s kamiónom sa autobus ocitol v ohni. Vodič zahynul na mieste, zvyšok posádky mal len minúty na únik. Takmer 30 ľudí vyviazlo bez vážnych zranení, dvaja skončili v nemocnici. Prežili – no len tesne informuje zilinak.sk.
Hranica, kde technika nestačí
Zásahové zložky prišli rýchlo. Štyri sanitky, desiatky hasičov a špeciálna technika. Evakuačné autobusy odviezli ľudí do bezpečia. Napriek tomu sa požiaru už nedalo zabrániť.
Vyšetrovanie hľadá príčinu, verejnosť zmysel
Polícia pracuje s verziou, že autobus prešiel do protismeru. Znalec z odboru cestnej dopravy má určiť prečo. Alkohol u vodiča kamióna vylúčili. Pre pozostalých ani pre cestujúcich však odpoveď nepríde rýchlo. Pitva, expertízy a správy budú nasledovať, no istota, že sa to nezopakuje, zatiaľ chýba.
Tichá otázka po uzavretí cesty
Keď sa cesta znovu otvorí a doprava sa rozbehne, ostane nepríjemná otázka: koľko podobných úsekov ešte čaká na svoju tragédiu? Horská infraštruktúra, únava vodičov a medzinárodná doprava tvoria kombináciu, ktorá si pýta viac než len rýchly zásah po nehode. Tentoraz systém pomohol prežiť. Nabudúce však môže rozhodovať len šťastie.
