Slovo dokáže zastaviť parlament. Vo štvrtok sa to stalo doslova. Jedna veta z úst opozičnej poslankyne rozvírila rokovanie tak, že predseda schôdze prerušil zasadnutie a atmosféra v sále pripomínala skôr pouličnú hádku než zákonodarný proces.
Na 46. schôdzi Národnej rady SR sa znovu ukázalo, ako krehká je hranica medzi politickou metaforou a osobnou urážkou.
Metafora, ktorá prerušila schôdzu
Napätie sa vyhrotilo po vystúpení poslanca Štefana Kišša (PS). Po ňom nasledovali faktické poznámky a do rozpravy vstúpila poslankyňa Zuzana Mesterová (PS). Jej slová okamžite zmenili tón rokovania.
„Táto vládna koalícia sú kyselinári,“ vyhlásila z rečníckeho pultu. Metaforu následne rozvinula tvrdením, že vláda „roztápa peniaze daňových poplatníkov v kyseline korupcie“.
Predsedajúci schôdze a šéf SNS Andrej Danko reagoval okamžite. Upozornil, že výraz „kyselinári“ má na Slovensku konkrétny a temný význam spojený s organizovaným zločinom. Podľa neho takýto slovník do pléna nepatrí.
„Čo si to dovoľujete?!“
Danko poslankyňu prerušil a jej vystúpenie zastavil. Jeho reakcia patrila k najostrejším momentom dňa.
„Čo si to dovoľujete?!“ zaznelo z predsedníckeho pultu. Ohradil sa voči tomu, aby bola vláda či on osobne označovaní výrazom, ktorý evokuje vraždy.
Napätie v sále ešte zvýšil poslanec Jozef Pročko (Hnutie Slovensko), ktorý sa do sporu vložil. Danko ho odbil stručne: „Ty buď tiež ticho!“
Ďalšie články
Do diskusie vstúpila aj poslankyňa Darina Luščíková (PS), ktorá výrok svojej kolegyne obhajovala ako prirovnanie. Predseda parlamentu však trval na tom, že takáto paralela je neprijateľná, a schôdzu prerušil.
Spor o hranice politického jazyka
Incident opäť otvoril otázku, kam až môže zájsť politická metafora. Opozícia tvrdí, že išlo o obrazné pomenovanie korupcie. Koalícia to vníma ako spájanie s brutálnymi zločinmi z minulosti.
Slovenská politika pritom už dlhšie trpí čoraz tvrdším slovníkom. Emócie často prehlušujú vecnú diskusiu o zákonoch. Štvrtková výmena ukázala, že niekedy stačí jediná veta, aby sa obsah rokovania úplne vytratil.
Parlament tak namiesto debaty o legislatíve riešil význam jedného slova – a hranice, ktoré by si poslanci v pléne mali strážiť.
