Keď sa Slovensko ponorilo do spánku, v parlamente sa rozbiehala jedna z najostrejších politických konfrontácií posledného obdobia. Nočné rokovanie o odvolaní vlády nebolo len procedurálnym presunom schôdze. Pre opozíciu sa stalo symbolom moci, ktorá sa snaží rozhodovať potichu – mimo hlavnej pozornosti verejnosti.
Výsledkom nebola len dlhá debata o stave krajiny. Do centra diania sa dostal František Mikloško – a s ním otázka, kam sa slovenská politika posúva, keď sa namiesto vecných argumentov používa osobné ponižovanie.
Parlament potme: podľa opozície zámer, nie náhoda
Rozprava, do ktorej sa prihlásilo 67 poslancov, pokračovala hlboko do noci. Opozícia tvrdí, že zlúčením debaty o celej vláde sa stratila možnosť cielene pomenovať zodpovednosť jednotlivých ministrov.
Predseda Progresívne Slovensko Michal Šimečka označil nočný formát za parlamentný trik a pokus minimalizovať verejnú kontrolu. Podľa neho ide o ďalší príklad toho, ako sa citlivé témy presúvajú do času únavy.
Tvrdí, že koalícia stratila kontakt s realitou a že korupčné kauzy aj papalášizmus pokračujú bez ohľadu na rastúcu nespokojnosť verejnosti. Odvolávanie vlády má byť podľa opozície reakciou na zhoršujúci sa stav krajiny – nie politickým divadlom.
Kultúra a životné prostredie ako vedľajšie škody moci
Popri procedurálnych sporoch zaznela aj konkrétna kritika rezortov. Opozícia poukazovala najmä na úpadok dôvery v kultúrne inštitúcie, ako sú Slovenská národná galéria a Slovenské národné divadlo. Podľa poslancov prišli o odborníkov, publikum aj stabilné vedenie.
Silné výhrady smerovali aj na ministerstvo životného prostredia. Kritizované boli projekty typu prečerpávacej elektrárne na Látkach či spôsob využívania peňazí určených na vodozádržné opatrenia. Opozícia hovorí o centralizácii moci a o tom, že niektoré rezorty sa správajú skôr ako osobné panstvá než ako verejné inštitúcie.
„Noc dlhých nožov“ a hranica, ktorú podľa opozície koalícia prekročila
Najsilnejší moment noci prišiel s vystúpením Františka Mikloška, ktorý aktuálnu schôdzu prirovnal k mečiarovskej „Noci dlhých nožov“. Poukázal na to, že parlament sa k návrhu na odvolanie vlády dostal až po dlhom čase – a navyše v hodine, keď verejnosť prakticky nevidí, čo sa deje.
Za jeden z hlavných dôvodov nespokojnosti označil novelu Trestného zákona, ktorú považuje za pokus zahladiť staré korupčné kauzy. Kritizoval aj zahraničnú politiku premiéra Robert Fico a varoval pred odklonom od západnej orientácie krajiny.
Ďalšie články
„Hlasovanie o odvolaní vlády je hlasovanie o tom, kam Slovensko patrí – či k západným hodnotám, alebo späť do tieňov minulosti,“ vyhlásil.
Namiesto vecnej polemiky však prišiel osobný útok. Poslanec Michal Bartek z Hlas – sociálna demokracia označil Mikloška za protislovenský živel a spochybnil jeho morálne právo hovoriť o národných záujmoch.
Reakcia opozície bola okamžitá.
Šimečka: hanba, hlúposť a strata súdnosti
Michal Šimečka sa Mikloška verejne zastal mimoriadne ostro. Bartekove výroky označil za neprijateľné a vyzval ho na okamžité ospravedlnenie.
„Takto vyzerá hanba, hlúposť a strata súdnosti. Označiť Františka Mikloška za protislovenský živel, ktorý nesiaha Mečiarovi po členky, môže iba skutočný hlupák alebo zlý človek,“ odkázal.
Mikloška označil za legendu slovenského disentu aj ponovembrovej politiky, vzdelaného a slušného človeka s jasnou morálnou integritou. Pripomenul, že svoje hodnoty obhajoval už proti komunistickému režimu aj mečiarovskému nacionalizmu – v časoch, keď tým riskoval vlastnú bezpečnosť a slobodu.
Zároveň zdôraznil, že mu vyjadruje plnú podporu aj napriek tomu, že sa ako predseda PS v mnohých postojoch nezhoduje s KDH.
Viac než jedno hlasovanie
Samotné odvolávanie vlády pravdepodobne koalíciu neohrozí. Opozícia to otvorene priznáva. Význam nočnej schôdze však vidí inde: v odkaze verejnosti, že hranice politickej kultúry sa posúvajú a že osobné útoky nahrádzajú argumenty.
Prítomnosť či neprítomnosť ministrov, obvinenia z papalášizmu a spôsob vedenia schôdze podľa opozície ukázali, že nejde len o jeden parlamentný bod. Nočné rokovanie sa stalo zrkadlom stavu slovenskej politiky – a testom, či sa zásadné spory dokážu viesť na dennom svetle.
