Stačila zmienka v amerických spisoch a slovenská politika rieši personálnu krízu. Dlhoročný diplomat Miroslav Lajčák končí ako poradca pre národnú bezpečnosť u premiéra Roberta Fica po tom, čo sa jeho meno objavilo v dokumentoch k prípadu zosnulého finančníka Jeffrey Epstein.
Nejde o obvinenie ani trestné stíhanie. Napriek tomu má kauza konkrétny dôsledok: Slovensko prichádza o jednu zo svojich najskúsenejších postáv v zahraničnej politike.
Milióny strán, ktoré menia politickú realitu
Americké ministerstvo spravodlivosti koncom januára zverejnilo viac než tri milióny strán materiálov súvisiacich s Epsteinovým prípadom. Ide o ďalšiu várku dokumentov mapujúcich sieť kontaktov okolo muža, ktorý podľa vyšetrovania zabezpečoval majetným ľuďom neplnoleté dievčatá.
Epstein zomrel vo väzbe v New Yorku v roku 2019.
V spisoch sa objavujú mená viacerých známych osobností vrátane Donald Trump či Bill Clinton. Medzi nimi figuruje aj Lajčák – samotná zmienka však neznamená obvinenie.
Lajčák: žiadne služby, žiadna účasť
Lajčák tvrdí, že zverejnená komunikácia má neformálny a odľahčený charakter bez reálneho obsahu. Zdôrazňuje, že mu nikdy neboli ponúknuté sexuálne služby, nikdy sa na žiadnych nezúčastnil a nebol ich svedkom.
Autenticitu správ po výraznom časovom odstupe nevie potvrdiť. Zároveň hovorí, že keby v minulosti poznal celý rozsah Epsteinových činov, akýkoľvek kontakt by odmietol.
Podstatné podľa neho je, že sa jeho meno dnes používa ako súčasť politického boja. Aj preto oznámil, že ponúkne svoju funkciu poradcu.
Nie pre priznanie viny – ale preto, aby premiér neniesol politické náklady za cudziu kauzu.
Ďalšie články
Premiér ponuku prijal
Predseda vlády Robert Fico Lajčákovu ponuku na ukončenie spolupráce prijal. Vo vyhlásení ocenil jeho skúsenosti a označil ho za významný zdroj odbornosti v diplomacii a zahraničnej politike.
Zároveň naznačil, že nechce, aby sa téma ďalej politicky eskalovala.
V nových dokumentoch sa okrajovo spomína aj možná komunikácia Fica s americkým politickým stratégom Steve Bannon, čo ešte posilnilo dojem, že nejde len o izolovaný príbeh jedného poradcu.
Paradox transparentnosti: bez obvinenia, s dôsledkami
Prípad ukazuje limit dnešnej otvorenosti. Masové zverejňovanie archívov pomáha odhaľovať závažné zločiny, no zároveň vytvára sivú zónu, v ktorej sa vedľa páchateľov ocitajú aj ľudia bez obvinení.
V politickej realite potom často nerozhoduje právny stav, ale reputačný tlak.
Slovenský výsledok je konkrétny: skúsený diplomat odchádza z vlády pre asociáciu s globálnou kauzou. Je to pripomienka, že v ére digitálnych archívov sa aj staré kontakty môžu zmeniť na aktuálny politický problém – a hranica medzi faktom a dojmom je čoraz tenšia
