Keď sa istota mení na otáznik: spor o doplatky za lieky
Mária má 73 rokov, tri chronické diagnózy a každý mesiac chodí do lekárne s rovnakou obavou – či sa suma na bločku opäť nezmení. Nie preto, že by pribudli nové lieky, ale preto, že sa v zdravotníckych papieroch objavili nové „úspory“. Pre seniorov a ťažko chorých sa totiž opäť otvorila otázka, či štát na ich ochrane šetrí – alebo len zle komunikuje.
Diskusia o doplatkoch za lieky sa v posledných dňoch zmenila na politický konflikt, v ktorom sa stráca to podstatné: dôvera pacientov, že systém ich nenechá napospas nákladom.
Keď „technická zmena“ vyvolá strach
Opozícia upozornila, že návrh novej programovej vyhlášky ministerstva zdravotníctva môže znížiť ochranné limity doplatkov na lieky. Týkalo by sa to skupín, ktoré dnes platia najmenej – dôchodcov, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a rodičov malých detí.
Podľa Progresívneho Slovenska by zmena mohla znamenať zvýšenie výdavkov o desiatky až stovky eur ročne. Poslanec Oskar Dvořák varoval, že práve chronicky chorí majú najmenej priestoru absorbovať ďalšie náklady.
Kritiku podporilo aj Hnutie Slovensko. Exminister Marek Krajčí hovorí o plánovanej úspore približne 46 miliónov eur ročne, ktorá by podľa neho dopadla najmä na sociálne slabších pacientov.
Rezort: Nič sa neruší, len sa počíta inak
Minister Kamil Šaško však obvinenia odmieta. Tvrdí, že ochranné limity zostávajú zachované a pacienti zmenu nepocítia. Podľa neho ide len o technické úpravy finančných tokov medzi poisťovňami a štátom.
Ministerstvo zdravotníctva zdôrazňuje, že návrh vyhlášky na rok 2026 neobsahuje legislatívny zámer rušiť sociálne benefity a že interpretácie opozície zbytočne vyvolávajú paniku.
Rozpor medzi politickými vyhláseniami a verejným čítaním dokumentov však vytvoril presne to, čo sa štát snaží popierať – neistotu.
„Úspory špecifikované v návrhu programovej vyhlášky NEMAJÚ žiadny negatívny vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Objem úspor predstavuje potenciál, ktorý je možné dosiahnuť ďalšími rokovaniami so zdravotnými poisťovňami a s Ministerstvom financií SR. Spájať ho so zrušením limitu spoluúčasti je zavádzajúce,“ informuje rezort zdravotníctva.
Ďalšie články
Testovanie hraníc alebo komunikácie?
Bývalá štátna tajomníčka rezortu Jana Ježíková upozornila, že návrh môže byť skôr sondou do verejnej mienky než hotovým plánom. Podľa nej ministerstvo skúša, kam až je možné zájsť pri šetrení bez masívneho odporu.
Ak má pravdu, problémom už nie je samotná vyhláška, ale spôsob, akým sa s tak citlivou témou pracuje. Pri liekoch totiž nejde o politický kompromis, ale o každodennú realitu ľudí, ktorí si nemôžu vybrať, či budú chorí.
Ochranný limit ako hranica dôvery
Systém ochranných limitov bol roky vnímaný ako jeden z mála stabilných sociálnych pilierov zdravotníctva. Aj preto vyvoláva akýkoľvek zásah – alebo len náznak zásahu – takú silnú reakciu.
Nejde len o peniaze. Ide o pocit, že štát stojí na strane slabších. Ak tento pocit zmizne, ani najpresnejšie technické vysvetlenia ho nedokážu nahradiť.
A presne v tom je dnešný problém doplatkov za lieky. Nie v paragrafoch, ale v strate istoty, že ochranná hranica naozaj platí.
