Keď sa raz Bratislava prepojí tunelom pod Karpatmi, cesta z Rače na Záhorie sa skráti o niekoľko minút. Pre mnohých vodičov to však nebude len dopravná úľava, ale aj nové rozhodovanie: zaplatiť, alebo hľadať obchádzku. Štát totiž otvorene hovorí o samostatnom mýte za prejazd tunelom, ktorý má byť najdlhší na Slovensku.
Projekt, ktorý má uzavrieť diaľnicu D4 do plného okruhu okolo hlavného mesta, sa tak už dnes spája nielen s dopravou, ale aj s otázkou, kto a za akú cenu ho bude môcť využívať.
Tunel ako luxusná skratka
Tunel Karpaty má mať takmer 11 kilometrov a viesť hlboko pod masívom Malých Karpát. Po otvorení by prekonal aj Višňové a stal by sa najdlhším tunelom v krajine. Z dopravného hľadiska ide o strategický úsek: má presmerovať tranzit, ktorý dnes zaťažuje severné okolie Bratislavy, a definitívne uzavrieť nultý obchvat.
Národná diaľničná spoločnosť už realizuje geologické prieskumy a monitoruje podzemné vody. Práve od výsledkov týchto meraní bude závisieť technické riešenie aj časový plán stavby.
V praxi však môže vzniknúť paradox: štát postaví kľúčovú dopravnú tepnu, no časť vodičov ju nebude využívať, ak sa z nej stane platený „prémiový“ úsek.
Drahý projekt v krajine lacných sľubov
Odhady hovoria o miliardách eur, čo z tunela robí jeden z najnákladnejších dopravných projektov v histórii Slovenska. Minister dopravy Jozef Ráž pripúšťa, že rezort skúma viacero modelov financovania, vrátane PPP projektov, no zároveň upozorňuje, že tunely sú pre súkromných investorov mimoriadne rizikové.
Práve preto sa objavuje myšlienka osobitného mýta. Poplatok by bol nad rámec diaľničnej známky, ktorá dnes stojí 90 eur ročne. Vodiči by tak platili dvakrát – raz za sieť, druhýkrát za konkrétny úsek.
Otázkou zostáva, či sa z infraštruktúry, ktorá má slúžiť verejnému záujmu, nestane selektívna služba pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť.
Tieň Višňového visí nad Karpatmi
Každá zmienka o rekordnom tuneli na Slovensku nevyhnutne pripomína Višňové. Stavba pri Žiline sa začala ešte v 90. rokoch a definitívne sa dostala do finále až po viac než 27 rokoch. Zmeny zhotoviteľov, technické problémy aj nárast nákladov z nej urobili symbol zlyhaní veľkých projektov.
Ďalšie články
Hoci dnes už NDS otvorila úsek D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou za účasti premiéra Roberta Fica a ministra Ráža, spomienka na dlhé roky meškania zostáva varovaním.
Pri tuneli Karpaty preto odborníci zdôrazňujú jediné: bez mimoriadne presnej prípravy sa môže história zopakovať.
Technológia nie je problém. Rozhodnutia áno
Štát počíta s použitím moderných raziacich strojov TBM a nevylučuje ani zapojenie zahraničných firiem. Technicky ide o zvládnuteľný projekt. Politicky a ekonomicky však oveľa citlivejší.
Tunel Karpaty nebude len stavbou pod horou. Bude testom, či Slovensko dokáže postaviť megaprojekt načas, bez škandálov a bez toho, aby jeho cenu nakoniec zaplatili vodiči v každom prejazde mýtnou bránou.
Otázka, ktorú ešte nik neodpovedal
Tunel má Bratislave pomôcť. No ak sa stane plateným kompromisom medzi rozpočtom štátu a komfortom vodičov, môže sa z neho stať aj symbol toho, že dopravné riešenia sa na Slovensku stále rodia skôr z finančnej núdze než z dlhodobej vízie.
Kým sa raz prvé autá rozbehnú pod Karpatmi, zostáva otvorená jediná otázka: bude to cesta pre všetkých, alebo len pre tých, ktorí si ju budú môcť dovoliť?
