Keď úľava vytvorí nový problém
Sedemdesiatnik, ktorý celý život jazdil bez nehody, dnes môže prísť o platný vodičský preukaz skôr než si to vôbec uvedomí. Nie preto, že by urobil chybu na ceste. Ale preto, že prehliadol termín u lekára.
Štát mu totiž sľúbil menej povinností. Výsledkom je viac neistoty. Nové pravidlá pre vodičov síce posúvajú hranicu povinných kontrol, no zároveň vytvárajú systém, v ktorom sa dá veľmi ľahko zlyhať – administratívne, nie zdravotne.
Úľava, ktorá platí len pre niekoho
Zmena zákona posúva povinné zdravotné prehliadky zo 65 na 70 rokov. Na papieri ide o jasnú výhru pre seniorov. Menej návštev u lekára, menej byrokracie.
Lenže úľava neplatí plošne. Vodiči nákladných áut, autobusov, taxikári či šoféri vozidiel s právom prednostnej jazdy zostávajú v prísnejšom režime. Pre nich sa nič nemení.
V praxi tak vzniká rozdelenie medzi seniormi: nie podľa zdravotného stavu, ale podľa typu preukazu a práce.

Kde sa systém láme: termíny a papier
Najväčšie riziko nie je vek. Je to termín.
Majitelia vodičských preukazov vydaných pred 19. januárom 2013 musia absolvovať lekársku prehliadku v presne určenom období: dva mesiace pred a dva mesiace po 70. narodeninách. Mimo tohto okna je potvrdenie nepoužiteľné.
A to ešte nestačí. Senior musí mať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti pri sebe. Nestačí, že existuje v systéme. Policajt ho môže vyžiadať pri bežnej kontrole.
Zlyhanie tu nemá podobu nehody. Má podobu zabudnutého papiera.
Kratšia platnosť, menej istoty
Zmena zasiahla aj samotnú platnosť preukazov:
- vodiči nad 68 rokov majú platnosť len päť rokov od dátumu lekárskeho posudku,
- mladším ostáva 15 rokov, ale maximálne do 70. narodenín.
Po sedemdesiatke už bez lekára nový preukaz nedostanú. V niektorých prípadoch sa pridáva aj posudok o psychickej spôsobilosti.
Systém tak seniorom hovorí: jazdiť môžete, ale len dovtedy, kým nezabudnete na jeden administratívny krok.
Rovnaké pravidlá aj pre cudzincov
Zmena sa netýka len slovenských dokladov. Platí aj pre vodičské preukazy vydané v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a v štátoch viazaných medzinárodnými dohovormi.
Pre mnohých cudzincov žijúcich na Slovensku to znamená ďalšiu vrstvu neistoty – musia sa orientovať v pravidlách, ktoré im nikto aktívne nevysvetľuje.
Politická logika verzus ľudská realita
Na úrovni zákona ide o rozumný kompromis: starší ľudia nemusia chodiť k lekárovi tak často. V realite však vzniká paradox.
Štát im síce formálne uľavil, no zároveň im presunul zodpovednosť za orientáciu v zložitom systéme. Kto ho nepochopí, riskuje pokutu alebo neplatný doklad – bez ohľadu na to, či je zdravotne spôsobilý.
A práve v tom je jadro problému: nové pravidlá neposudzujú vodiča podľa schopností, ale podľa toho, či sa stihol správne zaradiť do administratívneho okna.
Ak by sa mal zákon hodnotiť podľa jeho dopadu na ľudí, nie podľa paragrafov, dnes by platilo jedno: seniorom síce ubral jednu povinnosť, no pridal im novú starosť. A tú si na ceste nikto nevšimne – až kým nie je neskoro.