Keď rozhodujú tí, ktorých sa to netýka najviac
Predstavme si osemnásťročného maturanta, ktorý si plánuje leto medzi brigádou a prijímačkami na vysokú školu. Do tejto rovnice mu však vstupuje otázka, či by mal namiesto toho nastúpiť do kasární.
O jeho budúcnosti pritom nerozhodujú najmä rovesníci, ale generácie, ktoré si vojnu pamätajú len z rozprávania – a čoraz častejšie aj ženy, ktoré by sa povinnej službe samy vyhli. Práve tento paradox dnes rozdeľuje Slovensko viac než samotná vojenská služba.
Paradox podpory: kto je za, nemusí narukovať
Znovuzavedenie základnej vojenskej služby má na Slovensku miernu, no dôležitú zvláštnosť. Podľa prieskumu agentúry SCIO sa totiž ukazuje, že muži sú vo väčšine proti, zatiaľ čo ženy sú mierne viac za. Ide o zriedkavý príklad verejnej politiky, kde sa podpora presúva smerom k tým, ktorých by sa jej dôsledky dotkli menej priamo.
Ešte výraznejší je generačný zlom. Respondenti nad 50 rokov povinnú službu skôr podporujú. Ľudia do 39 rokov ju naopak odmietajú. Práve oni by však tvorili jadro potenciálnych brancov. Rozhodovanie o povinnosti tak prebieha najmä mimo generácie, ktorá by ju mala niesť na vlastných pleciach.
Mapa krajiny: dve Slovenská, dva pohľady
Rozdelenie nevedie len medzi pohlaviami a vekovými skupinami, ale aj medzi regiónmi. Bratislavský a Trnavský kraj sa prikláňajú k odmietaniu návratu povinnej služby. Naopak, Banskobystrický a najmä Trenčiansky kraj by ju privítali.
Nie je to len geografická náhoda. Ide o rozdielne skúsenosti, ekonomické možnosti aj blízkosť k armádnym tradíciám. Kým v západných regiónoch prevláda orientácia na civilné kariéry a zahraničie, v strednom Slovensku má armáda stále silnejší symbolický význam stability a poriadku.
Bezpečnosť ako argument, nie odpoveď
Podpora povinnej služby sa často opiera o zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v Európe. Pripomína sa vývoj v Poľsku či Nemecku, kde sa téma obrany vracia do verejnej debaty. Hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus v tejto súvislosti konštatuje, že čísla prieskumu „vzhľadom na dianie v Európe zásadne neprekvapili“.
Bezpečnostný argument však nevysvetľuje, prečo sa názorová línia láme práve medzi generáciami a pohlaviami. Skôr ukazuje, že obavy o bezpečnosť majú rôzne podoby – pre starších ide o abstraktný strach o štát, pre mladších o veľmi konkrétny zásah do osobných plánov.
Politika kopíruje voličov, nie riešenie
Aj politické preferencie zrkadlia tento rozpor. Podporovatelia SMERu-SD a Republiky sú väčšinou za návrat povinnej služby, zatiaľ čo voliči PS a SaS sú skôr proti. Zaujímavejší je však stred: pri SNS a Demokratoch sa názory vyrovnávajú, čo analytici pripisujú aj menšej vzorke respondentov.
Ďalšie články
Výsledkom nie je jasný politický mandát, ale opatrné prešľapovanie na mieste. Povinná vojenská služba sa tak stáva témou, ktorú si strany prispôsobujú svojim voličom, nie problémom, ktorý by sa snažili systémovo vyriešiť.
Rozhodnutie bez nositeľov dôsledkov
Prieskum realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov v dňoch 9. – 17. decembra 2025 ukazuje, že Slovensko je v tejto otázke takmer presne rozdelené na polovicu, s tesnou väčšinou proti. Čísla sú vyrovnané, postoje však nie.
Debata o povinnej vojenskej službe sa dnes vedie najmä medzi tými, ktorí by si jej dôsledky odžili len sprostredkovane. A práve v tom je jej najväčší problém. Kým sa nezmení perspektíva a do centra diskusie sa nedostanú tí, ktorých sa povinnosť dotkne najviac, bude sa Slovensko točiť v kruhu – medzi pocitom ohrozenia a strachom zo straty vlastnej budúcnosti.
