V Martine zatvárajú závod. O prácu prídu stovky ľudí. Prežil viac ako 100 rokov. Toto mu zlomilo väz

Keď globálny rast znamená miestny koniec

V januári budú stovky ľudí v Martine čakať na stretnutie, ktoré zmení ich každodenný život. Nie preto, že by závod nevládal vyrábať, ani preto, že by o obaly nebol záujem. Dôvod je menej viditeľný – rozhodnutie prijaté ďaleko od Turca, v logike globálnej expanzie. Pre viac než 200 zamestnancov to však znamená jediné: stratu práce v regióne, kde podobné príležitosti nevznikajú zo dňa na deň informuje zilinak.sk.

Zatvorenie martinského závodu DS Smith Turpak Obaly tak nie je len správou o jednej fabrike. Je to ukážka paradoxu, v ktorom sa lokálna stabilita obetuje v mene medzinárodného rastu.

Globálny líder, lokálny problém

Spojenie spoločností International Paper a DS Smith vytvorilo začiatkom roku 2025 jedného z najväčších hráčov na trhu udržateľných obalov. Skupina s viac než 65-tisíc zamestnancami deklaruje rast, efektivitu a optimalizáciu.

Práve tieto slová však v praxi znamenajú, že niektoré závody sa do novej mapy nehodia. Martinská prevádzka sa ocitla medzi tými, ktoré globálne prepočty vyhodnotili ako nadbytočné. Nie preto, že by bola stratová, ale preto, že v celkovom systéme existujú „výhodnejšie“ alternatívy inde.

Ľudia, ktorí sa do tabuliek nezmestia

Pre región Turca ide o ďalší zásah do už tak napätého trhu práce. Závod v Martine zamestnával niečo cez 200 ľudí, často s dlhoročnou praxou viazanou na konkrétnu výrobu. Ich kvalifikácia vznikala desaťročia – a nie vždy je ľahko prenosná do iných odvetví.

Zamestnanci sa zatiaľ dozvedeli len to najnutnejšie. Presný harmonogram zatvárania a podmienky odchodov majú prísť až v novom roku. „Rozhodnutie o ukončení prevádzky bolo schválené,“ potvrdil predseda odborov Peter Gráf, no detaily zatiaľ chýbajú. Neistota tak visí nielen nad pracovnými miestami, ale aj nad celými rodinami.

Tradícia, ktorá nestačila

Martinský podnik nebol epizódou, ale stálicou. Jeho príbeh sa začal už v roku 1902, keď vznikli Turčianske papierne. Prežil vojny, krízy aj technologické zlomy. Ešte v roku 2022 si pripomínal 120 rokov od rozhodnutia o výstavbe továrne.

Modernizácie, investície do strojov aj snaha držať krok s trendmi však dnes nestačia ako argument. V ére globálnych fúzií nerozhoduje len výkon závodu, ale jeho pozícia v celosvetovej skladačke.

Čo zostáva po zatvorenej bráne

Spoločnosť svoje rozhodnutie vysvetľuje strategickým prehodnotením aktivít na Slovensku a prípravou na budúci rast. Pre Turiec je však výsledok opačný – strata jedného z historicky najvýznamnejších zamestnávateľov a ďalšia otázka, čím ho nahradiť.

Príbeh martinského závodu tak nie je len o konci výroby. Je o limite regiónov v čase, keď sa o ich osude rozhoduje globálne – a často bez ohľadu na to, čo všetko dokázali prežiť.