Keď v ten večer zaznel potlesk, nikto netušil, že je posledný. Divadlo, svetlá a publikum – presne tam, kde Milan Lasica vždy patril, sa jeho život náhle uzavrel. A hoci Slovensko stratilo legendu, jedno srdce zostalo rozbité viac než všetky ostatné.
Javisko Slovenského národného divadla bolo pre Milana Lasicu druhým domovom. Miestom, kde sa cítil nažive, kde rozdával humor aj ticho medzi slovami. V nedeľu 18. júla 2021 sa však tento známy priestor zmenil na miesto šoku. Krátko po vystúpení herec skolaboval. Pomoc prišla okamžite, no návrat už nie píše cas.sk.
Správa o jeho smrti zasiahla krajinu ako studená sprcha. Publikum ešte tlieskalo – a o pár minút neskôr sa čas zastavil.
Telefonát, ktorý rozdelil život na „predtým“ a „potom“
Pre Magdu Vášáryovú, jeho manželku, partnerku a spriaznenú dušu, sa všetko zmenilo jediným zazvonením telefónu. Bolo krátko po pol desiatej večer.
Ako sama opísala v dokumente odvysielanom na STVR:
„Bolo pol desiatej, keď mi zazvonil telefón. Roztrasený hlas mi oznámil, že Milan Lasica odpadol a nedá sa ho vrátiť späť.“
V tej chvíli prišiel zmätok, ticho a otázky, na ktoré neexistujú správne odpovede.
Ťažká dilema, ktorú by nechcel riešiť nik
Herečka neskôr otvorene priznala, že v osudných minútach rozmýšľala nie o sebe, ale o ňom. O tom, aký život by si Milan prial.
„Premýšľala som, čo by som mu mala priať. Aby ho za každú cenu vrátili? Možno potom bude ležať, stratí reč… Nebude môcť hrať. A hranie bolo pre neho kľúčové,“ povedala pre Denník N.
Divadlo nebolo len jeho prácou. Bolo jeho identitou. A predstava života bez javiska bola možno krutejšia než samotný odchod.
Ďalšie články
„Rozmýšľala som, či je lepšie, aby sa zobudil a už nikdy nemohol hrať, alebo aby takto krásne, za potlesku svojho milovaného obecenstva odišiel,“ dodala.
Nie každý má tú možnosť odísť s noblesou, pokojom a dôstojnosťou, priamo uprostred toho, čo miloval. Milan Lasica to dokázal. „Nie každému sa to podarí,“ povedala Magda Vášáryová ticho, no s hlbokým pochopením.
Ich manželstvo bolo postavené na detailoch – na spoločnom mlčaní, hudbe, drobných rozhovoroch pri klavíri. Bez potreby veľkých slov.
Byt plný spomienok a ticho po hudbe
Spolu žili v staromestskom byte v centre Bratislavy. Po jeho smrti sa Magda rozhodla túto kapitolu uzavrieť a byt predať. Nie zo zabudnutia, ale z rešpektu k minulosti.
Spomienky si však nesie so sebou kamkoľvek ide.
„Keď som s ním žila, veľa som hrávala na klavíri. A on mi hovorieval: ,Ja som vždy chcel, ale nikdy som nemal trpezlivosť naučiť sa to.‘ A ja som zas chcela byť matematičkou,“ zaspomínala si s jemným úsmevom.
Príbeh, ktorý nekončí potleskom
Milan Lasica zostáva navždy zapísaný v slovenskej kultúre. Jeho humor, irónia aj ticho medzi vetami tu budú ešte dlho. No tento príbeh má aj inú rovinu – rovinu lásky, straty a otázok, ktoré nemajú odpoveď.
Možno práve preto pôsobí tak silno.
A možno preto si kladieme tú istú otázku: dá sa vôbec pripraviť na rozlúčku, keď odchádza niekto, kto bol celý život doma na javisku?
