Keď sa materská mení na prémiu pre vyvolených
Mária má stabilnú prácu, niekoľko rokov platí odvody a teší sa na príchod dieťaťa. Keď si však preráta budúcu materskú, zistí, že sa ani zďaleka nepriblíži k sume, o ktorej sa hovorí ako o „maxime“. Nie preto, že by urobila chybu. Ale preto, že systém je nastavený tak, že plnú dávku dosiahne len úzka skupina ľudí. Rok 2026 tento rozdiel ešte zvýrazní.
Maximum existuje, no väčšina naň nedosiahne
Na papieri vyzerá materská veľkoryso. Štát vypláca 75 percent príjmu, z ktorého si rodič platil nemocenské poistenie. V praxi to však znamená, že plnú materskú dostane len ten, kto sa dlhodobo pohyboval na vrchole mzdového rebríčka. V roku 2026 je hranica nastavená na 3 048 eur v hrubom mesačne – čo je dvojnásobok priemernej mzdy.
Pre väčšinu pracujúcich je to suma, ktorú nikdy nevideli na výplatnej páske. Systém tak odmeňuje vysoké a stabilné príjmy, nie samotnú kontinuitu práce či dĺžku poistenia. Rozdiely medzi rodičmi s podobnou pracovnou históriou, no rozdielnym príjmom, sa preto ešte prehlbujú.
Keď systém nevidí snahu, ale len čísla
Materská sa nepočíta mesačne, ale na deň presne. Každé euro, z ktorého boli zaplatené odvody, sa premieta do dávky. Znie to férovo, no má to háčik. Ak niekto pracuje za nižšiu mzdu – hoci dlhé roky – systém jeho snahu neocení. Nízky príjem automaticky znamená nízku materskú, bez ohľadu na to, že odvody platil poctivo a pravidelne.
Rozhodujúce obdobie je spravidla predchádzajúci kalendárny rok. Existujú výnimky, napríklad pri zmene zamestnania krátko pred nástupom na materskú, no ani tie väčšine ľudí nepomôžu. Ak nový príjem nedosahuje hranicu maxima a netrvá aspoň tri mesiace, výsledok sa zásadne nemení
Dobrovoľné poistenie: drahá skratka s obmedzeným vstupom
Teoreticky existuje spôsob, ako sa k maximálnej materskej dostať aj bez vysokého platu. Dobrovoľné nemocenské poistenie však nie je otvorené pre každého. Využiť ho môžu len vybrané skupiny – napríklad nezamestnaní, študenti či osoby bez povinných odvodov.
Cena tejto „skratky“ je vysoká. Aby malo poistenie efekt, musí trvať minimálne šesť a pol mesiaca a vymeriavací základ musí byť nastavený na maximum. Mesačné poistné tak presahuje 1 000 eur, celkovo ide o náklad približne 6 560 eur. Výsledkom môže byť materská vo výške takmer 19 500 eur za celé obdobie poberania. Je to však kalkul, ktorý si môže dovoliť len málokto – a ktorý si vyžaduje presné načasovanie.
Paradox rizikového tehotenstva
Systém má aj jednu zvláštnu výnimku. Pri rizikovom tehotenstve môže žena po nástupe na PN prejsť pod poistenca štátu a poistné už neplatí. Ak PN trvá aspoň 26 týždňov, materská sa jej vypočíta z pôvodne nastaveného – často vysokého – základu.
Ďalšie články
Paradoxne tak zdravotná komplikácia môže viesť k vyššej dávke, než by žena získala pri bezproblémovom tehotenstve. Tento scenár však závisí od rozhodnutia lekára a zdravotného stavu, nejde teda o univerzálny „návod“. Skôr o ukážku toho, ako komplikovane je systém vystavaný.
Limit, ktorý si štát priznáva len nepriamo
Legislatíva dnes už neumožňuje kombinovať povinné a dobrovoľné poistenie tak, aby si zamestnanec či živnostník umelo navýšil materskú. Štát tým jasne hovorí, že dávka má odrážať realitu príjmov, nie finančné manévre. Zároveň však nastavuje maximum tak vysoko, že sa stáva nedostupným pre väčšinu rodičov.
Materská v roku 2026 tak nie je len sociálnou dávkou. Je aj zrkadlom mzdových rozdielov a limitov systému, ktorý podporuje rodičovstvo, no najviac tým, ktorí už aj tak stoja na jeho vrchole.
