Štát, ktorý vie liečiť, ale nevie podať tabletku
Paradox noci, keď systém zhasne
O druhej ráno má človek na výber len dve možnosti: vydržať bolesť alebo sadnúť do auta a dúfať, že nemocnica nebude ďaleko. Nie preto, že by neexistovali lieky, ale preto, že sa k nim nedá dostať. Slovensko dnes zvláda pohotovostnú zdravotnú starostlivosť, no v momente, keď lekár predpíše recept, systém sa často rozpadá. Tabletka proti horúčke sa v noci mení na logistický problém.
Tento paradox sa naplno ukazuje počas sviatkov a víkendov. Krajina má funkčné pohotovosti, no pacient po vyšetrení zistí, že liek si kúpi až ráno – ak vôbec.
Keď pomoc končí na dverách nemocnice
Na papieri má pacient nárok na neodkladnú starostlivosť. V praxi však často odchádza z ambulancie s receptom, ktorý je v danom čase nepoužiteľný. Lekár svoju časť splnil, diagnóza je jasná, liečba nastavená. Chýba posledný krok – výdaj lieku.
Výsledok? Pacienti sa presúvajú naprieč mestami alebo čakajú do rána. Počas minulých Vianoc v Bratislave to znamenalo cestu z Ružinova či Petržalky až ku Kramárom alebo do Borov. Nešlo o výnimočné prípady, ale o bežnú realitu.
Jedna lekáreň ako systémová náhoda
Fakt, že dnes funguje jediná nonstop lekáreň – v Prešove – je skôr výsledkom rozhodnutia súkromného prevádzkovateľa než dôkazom funkčného systému. Prešovský samosprávny kraj otvorene priznáva, že nemá peniaze ani právomoci, aby podobnú službu zabezpečil inde.
Hlavné mesto pritom o svoju poslednú nonstop lekáreň prišlo pred viac než rokom. Prevádzka v Ružinove skončila po zásahu Slovenskej lekárnickej komory. Odvtedy Bratislava nemá nepretržitý výdaj liekov – čo je v európskom kontexte skôr rarita než štandard.
Prečo sa lekárňam neoplatí pomáhať v noci
Ekonomika hovorí jasne. Nočné hodiny sú stratové. Podľa dát lekárnikov prichádza väčšina pacientov s receptom do 22.00. Po polnoci sa predávajú najmä voľnopredajné lieky proti bolesti, testy alebo veterinárne prípravky. Tržby nepokryjú mzdy ani energie.
Štát ani poisťovne pohotovostnú lekárenskú službu nepreplácajú. Lekárnici tak suplujú verejnú službu na vlastné náklady. „Systém s tým jednoducho nepočíta,“ upozorňuje Tomáš Szalay, hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja.
Európa hľadá skratky, Slovensko brzdy
V mnohých krajinách EÚ sa problém rieši pragmaticky. Základné lieky sú dostupné v obchodoch či na čerpacích staniciach, inde ich vydávajú priamo lekári na pohotovostiach. Cieľ je jednoduchý: aby pacient nemusel po ošetrení absolvovať ďalšiu cestu.
Ďalšie články
Na Slovensku sa však debata končí pri obavách z nadužívania liekov bez dohľadu farmaceuta. Ministerstvo zdravotníctva SR zatiaľ neplánuje uvoľniť pravidlá ani pre základné analgetiká. Výsledkom je stav, keď systém dokáže pacienta vyšetriť, ale nedokáže mu zabezpečiť liečbu.
Paradox bez riešenia
Slovenské zdravotníctvo tak stojí na zvláštnom paradoxe. Má pohotovosti, lekárov aj lieky. Nemá však prepojenie medzi nimi. A práve v noci, keď ide často o minúty, sa tento nedostatok mení z organizačnej chyby na reálny problém pre ľudí.
Kým sa štát rozhodne, či je výdaj lieku súčasťou neodkladnej starostlivosti, pacienti budú ďalej improvizovať. A tabletka proti bolesti zostane symbolom systému, ktorý funguje len do zotmenia.
