Volič príde na rad neskôr
Keď budú ľudia v roku 2026 voliť starostov a primátorov, pôjde možno o posledné komunálne voľby, ktoré budú mať štvorročný horizont. Ak parlament zmení ústavu, ďalšie hlasovanie už môže prísť až po piatich rokoch. Na prvý pohľad ide o detail, v praxi však o predĺženie času, počas ktorého miestna moc nebude musieť čeliť verdiktu voličov.
Zmena, o ktorej sa rokuje v Bratislave, sa tak priamo dotýka každodennej skúsenosti ľudí v mestách a obciach – toho, ako rýchlo môžu reagovať, keď samospráva nefunguje.
Päť rokov ako šanca na výsledky
Podľa zástancov návrhu je práve dlhší čas kľúčom k lepšiemu riadeniu. Tvrdia, že štyri roky sú príliš krátke na veľké projekty, eurofondy či reformy, ktoré sa plánujú na celé dekády. Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (Hlas-SD) hovorí, že samosprávy dnes často nestíhajú ani poriadne začať, nieto ešte ukončiť zásadné investície.
foto:facebook.com
„Samosprávy realizujú množstvo projektov, ktoré presahujú jedno volebné obdobie. Predĺženie mandátu vytvorí podmienky na to, aby bolo možné hovoriť o reálnych výsledkoch, nie len o rozbehnutých plánoch. Zároveň sa tým eliminuje priestor na výhovorky a zosúladí sa dĺžka mandátu s tým, čo od samospráv vyžadujú strategické dokumenty v rôznych oblastiach života ľudí,“ tvrdí Kaliňák.
Kritici však namietajú, že rovnaký argument sa dá otočiť: ak niekde veci nefungujú, päť rokov je príliš dlhý čas čakať na zmenu.
Politická dohoda s trhlinami
Nezvyčajná je aj politická mapa návrhu. Za päťročný mandát od budúcich volieb sa stavajú Hlas-SD, Smer-SD, SNS aj KDH. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) otvorene hovorí o tom, že sa črtá dohoda naprieč spektrom a že ústavná väčšina 90 hlasov nemusí byť nedosiahnuteľná.
Časť opozície však upozorňuje, že dĺžka mandátu je len okrajová otázka. Progresívne Slovensko síce návrh neodmieta, no jeho predseda Michal Šimečka upozorňuje na hlbší problém – oslabené financovanie a preťaženie samospráv.
„Samosprávy majú čoraz menej peňazí, štát na ne presúva zodpovednosti, ale nie zdroje. Úplne oprávnene sa sťažujú. Nemyslím si však, že to najdôležitejšie, čo dnes môžeme urobiť, je predĺžiť im mandát. Ak sa o tom chceme rozprávať, poďme zároveň hovoriť aj o oveľa systémovejších zmenách vo verejnej správe,“ hovorí Šimečka.
Ďalšie články
Staré mandáty zostanú nedotknuté
Jedna hranica už bola prekročená nemôže. Návrh premiéra Roberta Fica predĺžiť mandát už zvoleným starostom, primátorom a županom narazil na odpor samospráv aj časti politickej scény. Voľby sa preto uskutočnia v riadnom termíne v roku 2026.
Samosprávne združenia dali jasne najavo, že meniť pravidlá počas hry považujú za neprípustné. Politický kompromis sa tak presunul výlučne do budúcnosti – k ľuďom, ktorí ešte len mandát získajú.
Menej volieb, viac času – ale pre koho
Ak zmena prejde, pôjde o trvalé nastavenie systému. Menej časté voľby môžu znamenať pokojnejšie riadenie obcí. Zároveň však oslabia jeden z mála priamych nástrojov, ktorým majú občania miestnu moc pod kontrolou.
Otázka preto nestojí len tak, či štyri alebo päť rokov. Ide o to, či je slovenská samospráva v stave, keď si môže dovoliť dlhšie obdobie bez verdiktu voličov – a či na to majú trpezlivosť práve tí, ktorých sa to dotkne najviac
