Európski lídri opúšťali bruselský summit krátko pred svitaním. Po pätnástich hodinách rokovaní bolo zrejmé, že Únia sa dohodla na rozhodnutí, ktoré bude rezonovať ešte dlho. Ukrajina získa masívnu finančnú podporu, no spôsob, akým k nej EÚ dospela, odkryl hlboké politické napätia – nielen medzi Bruselom a Moskvou, ale aj vnútri samotnej Únie.
Dohoda po maratóne rokovaní
Lídri členských štátov sa zhodli na poskytnutí bezúročnej pôžičky vo výške 90 miliárd eur, ktorá má Ukrajine pomôcť preklenúť kritické roky 2026 a 2027. Peniaze majú pokryť hroziaci rozpočtový deficit vo výške 71,7 miliardy eur a zároveň zabezpečiť pokračovanie obrany proti rusku informuje news.sky.com.
Predseda Európskej rady António Costa po skončení summitu vyhlásil, že Únia splnila záväzok, ku ktorému sa zaviazala ešte skôr. Podľa jeho slov ide o jasný dôkaz, že EÚ je pripravená niesť zodpovednosť aj v čase vojny. Nemecký kancelár Friedrich Merz dodal, že rozhodnutie má aj silný politický rozmer: vojna sa podľa neho Rusku nevyplatí a ruské aktíva v Európe zostanú zmrazené, kým Moskva neuhradí škody spôsobené Ukrajine.
Ako bude pôžička fungovať
Pôžička bude financovaná zo spoločného dlhu EÚ, krytého z európskeho rozpočtu. Prostriedky sa Ukrajine uvoľnia postupne počas nasledujúcich dvoch rokov. Splácanie má byť v budúcnosti zabezpečené z vojnových reparácií, ktoré by Rusko malo zaplatiť po skončení konfliktu.
foto: Robert Fico
Ak by Moskva reparácie odmietla, EÚ si vyhradzuje možnosť použiť zmrazené ruské štátne aktíva na splatenie dlhu. Z dlhového mechanizmu si však vyrokovali výnimku Slovensko, Česká republika a Maďarsko, ktoré sa na ručení za pôžičku nebudú podieľať.
Kyjev hovorí o kľúčovej opore
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie privítal ako zásadný moment pre stabilitu krajiny. Podľa neho nejde len o peniaze, ale o dlhodobý signál dôvery.
„Táto pomoc výrazne zvyšuje našu odolnosť a dáva Ukrajine finančnú istotu na ďalšie roky,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X. Zároveň zdôraznil, že je nevyhnutné, aby ruské aktíva zostali zablokované, kým Ukrajina nedostane jasné garancie finančnej bezpečnosti.
Časť prostriedkov má smerovať aj na posilnenie ukrajinského a európskeho obranného priemyslu, pričom Kyjev sa zaviazal pokračovať v boji proti korupcii a posilňovaní právneho štátu.
foto: Council of the European Union
Ostrá reakcia z Moskvy a rozkol v EÚ
Kým v Kyjeve prevládala úľava, z Moskvy prišla tvrdá reakcia. Ruský vyjednávač pre Ukrajinu Kirill Dmitrijev, ktorý stojí na čele Ruského fondu priamych investícií, označil výsledok summitu za porážku tých, ktorí podľa neho v EÚ presadzujú eskaláciu vojny.
Výsledok rokovaní podľa Dmitrijeva predstavuje „vážnu ranu pre vojnových štváčov na čele s neúspešnou Ursulou“ a dôkaz, že v Únii sa napokon presadili hlasy, ktoré zabránili podľa neho nelegálnemu využitiu zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny.
Napätie však bolo citeľné aj medzi samotnými členskými štátmi. Maďarský premiér Viktor Orbán varoval, že financovanie Ukrajiny zo spoločného dlhu posúva Európu nebezpečne bližšie k vojne. Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Praha síce mala inú pozíciu než Slovensko a Maďarsko, no spolu s nimi odmietla ručiť za pôžičku.
Naopak, belgický premiér Bart de Wever hovoril o víťazstve racionality nad emóciami. Európski diplomati teraz pokračujú v práci na technických a právnych detailoch reparačného mechanizmu. Rozhodnutie o 90 miliardách eur tak síce padlo, no politické dôsledky budú v Európe doznievať ešte dlho
