V ukrajinskej politike to opäť vrie. Najnovšie zistenia amerického denníka The New York Times otvorili otázky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť dôveru Kyjeva doma aj v zahraničí.
Do hry totiž vstupujú citlivé obvinenia – a to v čase, keď krajina stále bojuje o prežitie a zároveň sa snaží presvedčiť svojich spojencov, že je pripravená na ďalšiu integráciu do európskych a bezpečnostných štruktúr.
Podstatou problému sú štátne podniky, ktoré hospodária s obrovskými sumami – často práve zo zahraničných zdrojov.
Zadlžená vojna a západná dilema: pomoc áno, ale pod akou kontrolou?
Po februári 2022 sa západné krajiny ocitli v nezávideniahodnej situácii: potrebovali rýchlo financovať ukrajinskú armádu aj chod štátu, no zároveň ustrážiť, že pomoc nezmizne v starých korupčných štruktúrach. Roky pred vojnou ukazovali, že veľké štátne podniky – od energetických po obranné – trpeli chronickými problémami s transparentnosťou.
Preto Západ tlačil na vznik nezávislých dozorných rád s účasťou zahraničných odborníkov. Tie mali byť poistkou proti manipuláciám pri veľkých zákazkách aj každodennom fungovaní podnikov. Vyšetrovanie NYT však naznačuje, že práve tieto kontrolné mechanizmy sa stali terčom systematického oslabovania.
facebook: zelenskyy.official
Ako sa z nezávislej kontroly stala prekážka
Podľa zhromaždených dokumentov a výpovedí desiatok ľudí – mnohí z nich anonymne – mala administratíva prezidenta Volodymyra Zelenského opakovane brániť riadnemu fungovaniu rád. Jednotlivé príklady sa síce líšia, no vzorec je podobný: prázdne miesta v radách, menovanie ľudí blízkych vláde či úpravy stanov, ktoré výrazne obmedzovali právomoci nezávislých členov.
Tento postup sa mal dotknúť viacerých strategických inštitúcií, vrátane Enerhoatomu, Ukrenerhu a Agentúry pre armádne obstarávanie. Práve v týchto podnikoch sa rozhoduje o miliardách dolárov.
Enerhoatom: podnik, ktorý sa stal symbolom napätia
Najväčšia pozornosť sa sústreďuje na štátnu jadrovú spoločnosť Enerhoatom. Zelenského vláda verejne kritizovala jej dozornú radu za to, že nedokázala zabrániť korupcii. Vyšetrovanie NYT však tvrdí opak: rada vraj bola paralyzovaná už od začiatku.
Ďalšie články
Proces jej vzniku sa naťahoval mesiace a keď bola konečne ustanovená, vláda ponechala jedno miesto neobsadené. Aj jediné chýbajúce miesto v takomto orgáne dokáže zastaviť rozhodovanie na dlhý čas.
Ukrajinské orgány zároveň naznačili, že niektorí dodávatelia museli odvádzať spätné provízie vo výške až 15 % hodnoty uzatvorených kontraktov.
Korupčné škandály zasahujú až do najvyšších miest
Najviditeľnejšou kauzou sa stala aféra označovaná ako Mindičgate. Vyšetrovatelia v nej obvinili osem osôb z prania peňazí, rozkrádania či nezákonného obohatenia. Jedným z kľúčových mien je Timur Mindič, známy ako niekdajší obchodný partner prezidenta.
Do pozornosti sa dostal aj šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Hoci po domovej prehliadke z funkcie odstúpil, obvinený zatiaľ nebol. Podľa vyšetrovacích spisov má byť do rozsiahlych machinácií zapletený aj bývalý vicepremiér Olexij Černyšov, ktorý si mal podľa orgánov prilepšiť úplatkom presahujúcim 1,3 milióna dolárov.
Západ je ochotný riskovať, no trpezlivosť nie je nekonečná
Zahraniční partneri Kyjeva sa snažia balansovať medzi podporou a obavami. Na jednej strane vidia Ukrajinu ako hrádzu proti agresii, na druhej strane nechcú dopustiť, aby ich finančná pomoc končila v korupčných schémach.
Nórsky diplomat Christian Syse situáciu opísal slovami, ktoré vystihujú celú dilemu: „Dôležitá je pre nás správna správa krajiny, no tento risk musíme prijať… prebieha vojna a podporiť Ukrajinu je aj v našom vlastnom záujme.“
Európska banka pre obnovu a rozvoj varuje, že ak sa riadenie štátu nezlepší, povojnová obnova nemusí mať dostatočnú podporu investorov. Jej regionálny riaditeľ Arvid Tuerkner upozornil, že v takom prostredí bude „oveľa väčšie váhanie poskytovať veľké financie“.
Čo to znamená pre Zelenského a jeho ďalšie plány
Obvinenia prichádzajú v čase, keď sa Ukrajina snaží presvedčiť EÚ a NATO, že je pripravená na vstup. Korupcia však zostáva jednou z najčastejšie spomínaných prekážok.
Zelenskyj nastupoval do funkcie ako prezident s ambíciou „vyčistiť“ fungovanie štátu. Po vypuknutí vojny však niektoré kontrolné mechanizmy oslabil, aby zrýchlil nákupy zbraní či utajenie citlivých informácií. Kritici tvrdia, že tým otvoril priestor pre nové riziká – a práve to sa mu teraz vracia naspäť v podobe rastúcej nedôvery.
