Drsný príbeh muža, ktorý strávil desať mesiacov v zajatí a po prepustení ho nespoznala ani vlastná rodina
Ukrajinský vojak a profesionálny kickboxer Oleksij Anulia otvorene prehovoril o hrôzach, ktoré zažil v ruskom zajatí. Pre przegladsportowy.onet.pl a texty.org opísal každodenné mučenie, psychický teror aj zúfalé pokusy o prežitie.
Jeho príbeh nie je len o brutálnom násilí, ale aj o rodinnom konflikte, ktorý vypukol po jeho návrate – manželka ho nechce pustiť späť na front, on však tvrdí, že musí pokračovať v boji.
Pád do zajatia: 140 Ukrajincov proti 5 000 Rusom
Anulia padol do ruského zajatia už 9. marca 2022, krátko po vypuknutí vojny, počas bojov pri Lukašivke. Podľa jeho slov ich malý oddiel čelil obrovskej presile – ruské tanky ostreľovali domy a vojakov.
„Bolo nás 140 proti piatim tisícom Rusom s 35 tankmi a obrnenými vozidlami. Zničili sme 31 strojov, zabili sme asi 250 Rusov, ale zásoby munície sa minuli,“ spomína.
Po výbuchu utrpel otras mozgu, do tela mu vleteli desiatky kovových črepín – 49 z nich ostalo v tvári, ďalšie v čeľusti a na rukách.
Útek pešo a dolapenie burjatskými vojakmi
Napriek zraneniam ušiel pešo 18 kilometrov do obce Sloboda, kde dúfal, že ho skryjú známi. Po ceste ho však zastavila štvorica burjatských vojakov. Zobrali mu všetky veci, okradli ho a až príchod veliteľa rozhodol o tom, že z neho nebude mŕtvy civil, ale väzeň.
Odkázaný na milosť mučiteľov
V zajateckom tábore Donskoje v Tule držali spolu s ním 192 ukrajinských väzňov. Mnohí však neprežili ani prvé hodiny.
„Traja muži, ktorých dali ku mne do cely, boli o pol hodinu mŕtvi,“ hovorí.
Výslechy a tresty sprevádzali:
Ďalšie články
- bitie obuškom a elektrickými paralyzérmi
- nútené jedenie špinavých ponožiek
- pokusy o znásilnenie
- jedenie z misky pre služobného psa
- vytrhnutie zubov – ruskí vojaci donútili zubára vytrhnúť mu dve stoličky
- nútené spievanie ruského hymnu v mrazivej cele každé ráno o 5:50
Jedna z najotrasnejších epizód, ktorú opísal, sa týka hygieny:
„Museli sme močiť do kanistra. Nesmel sa vyliať na ruskú zem. Kto ho naplnil, musel ho vypiť.“
V trestnej cele prežil 108 dní, denne bitý aj niekoľkokrát. Tvrdí, že mu zámerne lámali prsty, bili ho do poranených končatín a rezali mu šľachy na palci s odôvodnením:
„Touto rukou si vraj strieľal na ruských vojakov.“
Prežívanie len vďaka sile športovca
Anulia hovorí, že športová disciplína mu zachránila život. Pred vojnou vážil 102 kilogramov. Po prepustení mal o 40 kilogramov menej, bol bez zubov, so zlomenými kosťami a zníženou výškou – tvrdí, že sa „zrazil“ o šesť centimetrov.
Niekedy jedol len to, čo našiel. Dokonca si odložil jednu dážďovku a po týždni, keď sa k nej prilepili ďalšie, vytvoril z nej „gombu proteínov“, ako to s trpkým humorom nazval. Všetko zjedol.
Nakoniec prežil aj vďaka jednému ruskému vojakovi, ktorý ho spoznal – kedysi prehral s Anuliom v kickboxe. Namiesto pomsty mu tajne nosil jedlo a ošetroval ho.
Návrat domov a nové rany
Po prepustení koncom roku 2022 ho rodina sotva spoznala. Pol roka sa liečil v ukrajinských nemocniciach, ďalšie štyri mesiace strávil na zahraničnej rehabilitácii v Izraeli a Lotyšsku.
Doma ho však čakali ďalšie údery osudu:
- jeho otca Rusi upálili zaživa
- manželka s ním takmer dvakrát podala rozvod, lebo sa nechce zmieriť s jeho úmyslom vrátiť sa na front
„Tvrdí, že som sebecký, ak o tom vôbec uvažujem. Ja hovorím, že musím – aby naše deti nikdy nemuseli.“
Svoje príbehy spísal do knihy
V septembri vydal knihu, v ktorej detailne popisuje, čím si prešiel. Nejde však o pomstu, ale o svedectvo o tom, aké metódy používajú ruské zložky proti ukrajinským zajatcom.
