Je to otázka života a smrti — doslova. Zatiaľ čo regály supermarketov praskajú pod ťarchou farebných obalov, ktoré sľubujú rýchle potešenie, Európska komisia pripravuje krok, ktorý môže zmeniť náš vzťah k jedlu. A tentoraz nepôjde o zákaz ani varovný piktogram, ale o daň.
Daň, ktorá chce zmeniť zvyky
V polovici decembra plánuje Európska komisia predstaviť návrh na zavedenie novej dane. Cieli na vysoko spracované potraviny s vysokým obsahom tuku, cukru a soli – teda na chokopluskové tyčinky, instantné omáčky, fastfoodové dobroty či slané krekry.
Cieľom tejto tzv. „mikrodane“ je motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu stravovaniu. Autori návrhu veria, že výrobca bude nútený upraviť receptúry, ak nebude chcieť prísť o zákazníkov. Výťažok z dane by pritom nemal skončiť v rozpočtovej čiernej diere, ale na podporu celoeurópskych programov o zdravej výžive.
Prečo práve teraz?
Srdcovo-cievne ochorenia stoja Európu viac ako 1,7 milióna životov ročne. To je viac, než koľko ľudí žije v Bratislavskom kraji. A náklady? Viac ako 280 miliárd eur každý rok. Európska únia nemá len problém — má pandémiu nezdravia.
Podľa Komisie existuje priame prepojenie medzi konzumáciou ultra spracovaných potravín a vyšším rizikom obezity, cukrovky či metabolických porúch. Preto chce EK do roku 2035 znížiť úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby o 20 % – daň z nezdravého jedla je len prvým krokom.
Čaká nás aj ďalšia regulácia
Nový systém hodnotenia spracovaných potravín, modernizácia tabakových zákonov či jasné označovanie produktov podľa rizikovosti – to všetko je súčasť širšieho plánu.
Pritom nejde len o pokutné bloky. Ide o zmenu mindsetu: čo si dáme na tanier, môže ovplyvniť dĺžku aj kvalitu nášho života.
Zostáva otázka: Ak sa štát rozhodne regulovať jedálničky, nezmení to náhodou aj našu slobodu voľby? Alebo je práve toto nutná reforma pre zdravšiu budúcnosť?
