Slovensko spomaľuje: únava z ozdravovania hrozí viac než samotný dlh
Slovensko stojí na križovatke. Každé rozhodnutie o verejných financiách dnes môže určiť, ako bude krajina vyzerať o desať rokov. Kým vláda hovorí o stabilizácii rozpočtu, v spoločnosti rastie únava – nielen z úsporných opatrení, ale aj z nejasného smeru, kam sa štát vlastne chce dostať.
Strata energie aj cieľa
Ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že Slovensko sa môže dostať do štádia, keď sa z reformného úsilia stane len prázdna fráza.
„Konsolidačná únava by bola strata odhodlania populácie aj politických elít pokračovať v ozdravovaní verejných financií,“ hovorí pre peniaze.sk.

Podľa neho nejde len o čísla v tabuľkách, ale o náladu v krajine. Keď sa stratí presvedčenie, že šetrenie má zmysel, rozpadne sa aj motivácia pokračovať. Krátkodobé úľavy síce prinesú pocit pokoja, no po pár rokoch sa štát môže prebrať s ešte väčším dlhom a slabšou ekonomikou.
Politika rýchlych darčekov
Jedným z najviditeľnejších príkladov krátkodobých rozhodnutí sú 13. dôchodky. Ich zavedenie prinieslo politické body, no zároveň vytvorilo trvalý tlak na rozpočet. Podobne pôsobia aj ďalšie populárne opatrenia – od rodinných balíčkov až po vlaky zadarmo.
Ekonomickí analytici upozorňujú, že tieto „náplasti“ síce pomáhajú konkrétnym skupinám, ale oslabujú schopnosť štátu riešiť systémové problémy.
V praxi to znamená:
- 13. dôchodky nemajú stabilné krytie;
- sociálne balíčky zvyšujú deficit;
- predčasné dôchodky zmenšujú počet pracujúcich v systéme.
Každý podobný krok preto znižuje šancu, že sa Slovensko vráti k zdravým verejným financiám.
Vízia na desať rokov, nie na jednu kampaň
Šuster aj ďalší odborníci zdôrazňujú, že Slovensko potrebuje dlhodobý plán, nie sériu improvizácií pred voľbami. Ozdravenie verejných financií je možné len vtedy, ak sa vytvorí široká politická zhoda a jasný harmonogram krokov.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mala vláda predstaviť stratégiu, ktorá zahŕňa:
- zníženie deficitu v horizonte 5 až 10 rokov,
- koniec ad hoc kompenzácií, ktoré narúšajú reformy,
- spoločenský konsenzus, že udržateľnosť je dôležitejšia než okamžitý efekt.
Bez takejto dohody hrozí, že Slovensko skončí v podobnej situácii, akú zažilo Grécko po odmietnutí reforiem – s ešte väčším dlhom a tvrdšími škrtmi.

Ťažké rozhodnutia pred nami
Debata o zrušení 13. dôchodkov sa preto podľa odborníkov nevedie o tom, či k nej dôjde, ale kedy. Z dlhodobého hľadiska je totiž neudržateľné, aby štát rozdával peniaze, ktoré nemá.
Krajina sa tak opäť dostáva do bodu, kde bude musieť voliť medzi populizmom a zodpovednosťou. Ak sa podarí nájsť odvahu pre druhú možnosť, Slovensko má šancu vyhnúť sa scenáru, kde únava a rezignácia nahradia víziu a rozvahu.