Nečakaný ODCHOD slovenského spisovateľa: Manželka napísala dojímavé slová!

Michal Hronec
2 min čítania

Odišiel muž, ktorý dával slovám dušu

V tichosti a bez varovania odišiel človek, ktorý stál za mnohými silnými príbehmi deväťdesiatych rokov. Ľubomír Kmec, spisovateľ, dramaturg a básnik, zomrel v pondelok 3. novembra. Správu potvrdila jeho manželka Aneta Galvánková-Kmecová, ktorá na sociálnej sieti napísala:
„Odišiel si nečakane. Už nikdy nebude tak, ako to bolo. Láska moja. To sa takto predsa nerobí.“

Tvorca, ktorý formoval televíznu éru

Kmec patril k výrazným postavám košického štúdia Slovenskej televízie. Ako dramaturg sa podieľal na relácii Správny kľúč, ktorá v deväťdesiatych rokoch patrila medzi najsledovanejšie programy.

V roku 1994 ju sledovalo až 73 percent divákov – číslo, ktoré dnes dosahujú len najväčšie šou. Súťažná časť pritom nemala len zábavnú funkciu: vyzbierala vyše 18 miliónov korún pre slovenské zdravotníctvo, pripomína STVR.

Básnik, priateľ a človek s iskrou

Správa o jeho úmrtí zasiahla kolegov aj priateľov. Na sociálnych sieťach pribúdajú odkazy plné spomienok.
Moderátor Roman Bomboš napísal:
„Smutné ráno. Vďaka tebe som spoznal vône Egypta, naučil sa mať rád shishu, počul ráno muezínov a strávil hodiny filozofovania o všetkom možnom a nemožnom. Nech tvoja duša letí ku hviezdam!“

Redaktor Stanislav Háber, ktorý Kmeca poznal z Literárno-umeleckého klubu v Košiciach, dodal:
„Básnik plný farebných metafor a vždy s úsmevom na tvári. Budeš chýbať. Bol a si anjelom slovenskej poézie a tvorivosti.“

Písal pre deti, no oslovoval aj dospelých

Kmec publikoval zbierky poézie aj knihy pre deti – medzi nimi Riekanky či poetickú knihu Voda nad zlato. V relácii Rádia Slovensko raz povedal:
„Snažil som sa hravým a miestami aj vtipným spôsobom dostať sa deťom do desať rokov trošku pod kožu.“

Tichý odchod tvorivého človeka

Ľubomír Kmec zostane zapísaný ako autor, ktorý vedel spojiť poéziu, humor a ľudskosť – tri veci, ktoré sa dnes stretávajú len zriedkavo.
Jeho odchod zanechal prázdne miesto v slovenskej kultúre, no aj spomienku na časy, keď televízia dokázala spájať ľudí a slová mali moc meniť náladu celej krajiny.

Zdieľať tento článok