Zomrel Igor Hrabinský: Herec, ktorý učil pokore aj láske k slovu
Nehoda, ktorá sa stala v bratislavskej Karlovej Vsi, si vyžiadala život človeka, ktorého hlas i tvár sprevádzali slovenskú kultúru celé desaťročia. Vo veku 90 rokov zomrel herec, pedagóg a rozhlasový režisér Igor Hrabinský.
Zrážka električky s chodcom sa odohrala v pondelok popoludní pri zastávke Segnerova. Muža s vážnymi zraneniami previezli do nemocnice, kde, napriek snahe lekárov, svoj boj o život prehral. Až neskôr sa ukázalo, že išlo o uznávaného umelca, ktorého meno poznali divadelníci, rozhlasoví tvorcovia aj generácie jeho žiakov. Smutnú správu potvrdila RTVS.
Od Trnávky až na javisko
Igor Hrabinský sa narodil 7. augusta 1935 v Bratislave. K divadlu ho priviedli už v detstve saleziáni na Trnávke, ktorí u neho prebudili lásku k javisku a slovu. Počas gymnaziálnych rokov režíroval školské predstavenia a postupne sa stal známou postavou mladého bratislavského divadelného života.

Po maturite pôsobil v Divadle mladých, kde sa jeho talent naplno rozvinul. Po štúdiu na VŠMU nastúpil do Divadla SNP v Martine, kde strávil viac než dve desaťročia. Patril medzi hercov, ktorí stavali svoje výkony na presnosti, psychológii a vnútornom sústredení. Kolegovia o ňom hovorili ako o mužovi, ktorý dokázal z ticha urobiť dialóg a z detailu emóciu.
Režisér s citom pre slovo
Od 80. rokov sa Hrabinský presunul do sveta rozhlasu. Ako režisér Slovenského rozhlasu vytvoril množstvo adaptácií a dramatizácií, ktoré sa stali súčasťou zlatého fondu rozhlasovej tvorby. Bol typom režiséra, ktorý trpezlivo hľadal tón, rytmus a zmysel každého slova.
V dabingu prepožičal svoj hlas desiatkam filmových postáv. Spolupracoval s významnými tvorcami, medzi nimi Milošom Pietorom, Ivanom Petrovickým, Stanislavom Párnickým či Emilom Horváthom. Objavil sa aj v niekoľkých filmoch, vrátane titulov Dolina a Keby som mal pušku, ktoré patria k míľnikom slovenskej kinematografie.

Učiteľ, ktorý formoval nové generácie
Popri umeleckej práci pôsobil Hrabinský aj ako pedagóg. Na Pedagogickom inštitúte v Martine viedol estetický seminár a neskôr stál pri zrode Literárno-dramatického odboru ĽŠU. V roku 1985 pomohol založiť hudobno-dramatický odbor, ktorý funguje dodnes.
Jeho žiaci spomínajú, že nebol prísny pre prísnosť samu – vyžadoval úctu k textu, presnosť prejavu a odvahu myslieť. Naučil ich, že herectvo nie je o póze, ale o porozumení človeku.
Muž troch svetov
Divadlo, rozhlas a pedagogika – tri piliere, na ktorých stál celý Hrabinského život. Nebol hviezdou, ktorá túži po potlesku. Bol tichým majstrom, ktorý vedel, že sila umenia spočíva v pokore.
Jeho odchod je stratou pre slovenskú kultúru, no aj pripomenutím, že niektoré mená netreba vyslovovať nahlas, aby zanechali stopu. Igor Hrabinský ju zanechal hlboko – v hlase, ktorý sa ozýval z rozhlasu, v javisku martinského divadla aj v spomienkach tých, ktorých učil.