Európa robí krok, ktorý môže zásadne zmeniť jej energetickú mapu. Po rokoch závislosti od ruského plynu sa členské štáty Európskej únie dohodli na jeho postupnom zákaze. Rozhodnutie, ktoré padlo v pondelok na zasadnutí ministrov energetiky, otvára cestu k úplnej energetickej nezávislosti od Ruska do januára 2028.
Rozhodnutie, ktoré rozdelilo Európu
Zatiaľ čo väčšina členských krajín hlasovala za návrh, Slovensko a Maďarsko zostali proti. Dánske predsedníctvo Rady EÚ potvrdilo, že obe krajiny sa dlhodobo stavali proti zákazu, no v konečnom hlasovaní ich väčšina štátov prehlasovala. Na schválenie totiž stačila kvalifikovaná väčšina.
Napriek nesúhlasu Bratislavy a Budapešti sa EÚ rozhodla, že prechodné obdobie skončí najneskôr v roku 2028. Od tohto momentu bude dovoz ruského plynu – vrátane skvapalneného LNG – úplne zakázaný píše stvr.sk.
Fico varuje pred zdražovaním
Premiér Robert Fico už v minulosti opakovane kritizoval plán Európskej komisie. Tvrdí, že zákaz dovozu ruského plynu je „ideologický krok, ktorý poškodí slovenských občanov“. Argumentuje, že Slovensko by prišlo o tranzitné poplatky za prepravu plynu a zároveň by muselo platiť viac za dovoz suroviny z iných krajín.
„Zvýši sa cena plynu a Slovensko stratí na tranzite. Ide o rozhodnutie, ktoré nemá ekonomickú logiku,“ upozornil Fico. Dodal tiež, že Slovensku hrozí riziko arbitráže s ruským dodávateľom Gazprom, ak by porušilo existujúcu zmluvu o dodávkach.
Tlak spojencov a politické napätie
Rozhodnutie o zákaze ruského plynu prichádza v čase, keď západné krajiny zintenzívňujú tlak na štáty, ktoré si doteraz zachovávajú úzke energetické väzby s Moskvou. Spojené štáty podľa médií vyzývajú európskych partnerov, aby urýchlili prechod na alternatívne zdroje.
Americký prezident Donald Trump mal nedávno konzultovať situáciu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý dlhodobo odmieta obmedzenia na dovoz ruských surovín.
Schválené aj vo výboroch europarlamentu
Návrh, o ktorom teraz rozhodli ministri, predchádzalo hlasovanie výborov Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a pre medzinárodný obchod (INTA). Tam prešiel s výraznou podporou – za hlasovalo 83 poslancov, proti bolo deväť a jeden sa zdržal.
Cieľom návrhu je naplniť stratégiu REPowerEU, ktorej cieľom je odstrihnúť Európu od ruských energetických zdrojov a posilniť bezpečnosť dodávok z obnoviteľných alebo diverzifikovaných trás.
Ďalšie články
Nová kapitola európskej energetiky
Zákaz ruského plynu bude znamenať nielen ekonomickú výzvu, ale aj politický test jednoty EÚ. Pre krajiny, ktoré sú na ruskom plyne stále závislé, bude kľúčové, ako rýchlo dokážu prejsť na nové zdroje.
Aj keď sa Slovensko a Maďarsko postavili proti, rozhodnutie väčšiny je jasné: Európa sa chce definitívne odpútať od Moskvy.
Energetická mapa kontinentu sa tak do niekoľkých rokov zásadne zmení – a spolu s ňou aj rovnováha moci, ktorá doteraz držala Európu v rukách ruského plynu.
